INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Keď v Európe vypukla kríza, predpokladal jej ukončenie v horizonte piatich rokov. Vtedy ho mnohí považovali za katastrofistu. Dnes tvrdí, že spoločná európska mena už o dvadsať rokov nemusí existovať. Za globálnu svetovú krízu a ekonomickú stagnáciu Európy viní zlé peniaze. Za svetovými krízami vidí nesprávne používanie zázračného prsteňa. Všetko podstatné o kríze v eurozóne, ale aj o americkej, európskej či globálnej ekonomike porozprával v rozhovore pre ParlamentneListy.sk ekonóm Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Juraj Karpiš.

Tradiční“ europolitici si aktuálne lížu rany po debakli, ktoré eurom ťahaná integrácia utŕžila v Grécku. No to im nebráni ponúknuť riešenie problémov, ktoré sami vyvolali. Je ním vytvorenie fiškálnej únie. V nečakanej súhre ju v ostatných dňoch vytiahli na svetlo takí odlišní ľudia, ako francúzsky prezident Hollande a nemecký minister financií Schäuble. Už to by nám malo byť varovaním.

Fiškálna únia by znamenala eurozónové dane, eurozónový rozpočet a eurozónové výdavky. Vďaka fiškálnej únii by bolo možné vykonávať peňažné transfery a prekonávať tak dočasné ekonomické prepady u členov, ktorí to potrebujú. Na fiškálnu úniu by sa ako cukrová vata na špajlu mohli nabaľovať ďalšie, ako napríklad sociálna únia (spoločné poistenie v nezamestnanosti, minimálna mzda a tak ďalej).

Ako jeden z prvých verejne obhajoval bankrot Grécka už v čase, keď na eurovale padla Radičovej vláda. Dnes tvrdí, že bez odpisu dlhu sa nedá Grécku pomôcť. Súčasný záchranný balík je podľa neho iba kupovanie času. Analytik Inessu Juraj Karpiš.

Kedy začala súčasná kríza? Najvýraznejším míľnikom bol krach Lehman Brothers v roku 2008 (či pár mesiacov pred tým Bear Stearns), ale ak za začiatok určíme krach banky Northern Rock v roku 2007, nespravíme žiadnu chybu. Niekto by dokonca mohol tvrdiť, že je súčasná kríza je len pokračovaním Dot-com bubliny z roku 2000.

Spotrebiteľ z tretieho sveta sa už nespolieha na veci, ktoré biely muž odhodil. V efektívnosti a inovatívnosti by nám vedeli dať nejednu lekciu.

Bypass koronárnej artérie – v našej dobe infarktovej pomerné častá operácia, zachraňujúca životy. Napriek dekádam skúseností a zlepšovaní techniky stále patrí k luxusnejším položkám chirurgického menu. V USA za ňu kliniky pýtajú niekoľko desiatok tisíc dolárov, pri zložitejších zákrokoch sa cena prehupne aj cez sto tisíc.

Čo by ste povedali na to, ak by vám ju niekto spravil za 1800 dolárov? Alebo dokonca za 800? Nie, toto nie je zájazdový predaj titánových hrncov, ale realita indických kliník Narayana Hrudayalaya, alebo po našom Chrám srdca.
 

Kniha Philippa Bagusa Tragédia eura sa venuje najmä súčasnej kríze eura. Philipp Bagus poukazuje na korene tejto krízy, ktoré môžeme nájsť priamo v jeho histórii. Dejiny eura sú poznačené zápasom dvoch vízií – klasickej liberálnej a socialistickej vízie. Žiaľ, víťazom tohto zápasu sa stala socialistická vízia, čoho dôsledkom je i súčasná kríza eura. Samotnú krízu eura do veľkej miery poznačujú klamstvá najvyšších predstaviteľov EÚ a členských krajín, ako aj neustále porušovanie sľubov a záväzkov. Pokiaľ sa tento prístup politikov k spoločnej mene nezmení, euro nečaká dobrá budúcnosť.

Zo Slovenska sa stáva krajina rekordov. Nie je to však len najvyššia nezamestnanosť od roku 2004, s ktorou si nevieme rady. Slovensko má aj najvyšší dlh vo svojej histórii. Náš dlh podľa Eurostatu od vzniku Slovenskej republiky prekonal hranicu 50% HDP prvý krát v roku 2000. Odvtedy však v pomere k HDP neustále klesal až k hranici 28% v roku 2008.

Francúzsky IREF, s ktorým spolupracuje aj INESS, vydal knihu zaoberajúcu sa príčinami krízy v Eurozóne a možnými budúcimi scenármi. Prečítajte si preklad jej zhrnutia.

Juraj Karpiš z INESS vo svojej štvrtej videoprednáške pre Univerzitu pre moderné Slovensko hovorí o príčinách dlhovej krízy v Spojených štátoch amerických a o vážnosti situácie za oceánom v porovnaní s dianím v Európe.

Juraj Karpiš z INESS v tretej videoprednáške pre Univerzitu pre moderné Slovensko hovorí o kľúčových faktoroch, kvôli ktorým sa podľa neho Európa dostala do dlhovej krízy, teda situácie, kedy viaceré krajiny nie sú schopné splácať svoje záväzky.