Experiment v Göteburgu: Viac škody než osohu
Svet dychtivo sleduje domov dôchodcov Svartedalens v Göteburgu. Začali tam totiž experimentovať so 6-hodinovým pracovným časom. Podarí sa im tak ušetriť, a zároveň zvýšiť produktivitu zamestnancov? Mohol by práve toto byť ten progresívny model, o ktorý sa budeme snažiť vo zvyšku sveta?
Slovenskí baníci majú historickú príležitosť
Téma dotovaných Hornonitrianskych baní Prievidza a na ne naviazanej Elektrárne Nováky opäť raz vyskočila na hladinu. Slovenské elektrárne vyhlásili, že po znížení príspevku od Nového roka už dotovať stratovú výrobu Elektrárne Nováky naozaj nebudú a ak ÚRSO nezmení názor, tak ju zavrú.
Hladové doliny ako pozostatok socializmu
Vyspelosť krajín sa často posudzuje podľa miery urbanizácie, t.j. podľa percenta obyvateľstva žijúceho v mestách. Pre nás preto môže byť zaujímavé, že v miere urbanizácie sa Slovensko medzi krajinami sveta nachádza na nie veľmi lichotivom 101. mieste [1].
Polčasové zrkadlo vlády Roberta Fica
Vláda Roberta Fica má za sebou prvú polovicu funkčného obdobia. Na rozdiel od futbalistov premiér polčasovú prestávku nevyužil na výdych v šatni a načerpanie nových síl, ale na neúspešnú prezidentskú kampaň. Ošiaľ prezidentských volieb už odznel a premiér so svojou vládou si môžu opäť vysúkať rukávy a riešiť pálčivé problémy, z ktorých mnohé sami spôsobili.
Porušenie zákona dopytu
Niektorí ekonómovia aj na Slovensku tvrdia, že minimálna mzda nespôsobuje rast nezamestnanosti (alebo len trošku). Vychádzajú aj zo známej štúdie Kruegera a Carda, a mnohé iné štúdie (CEPR) k minimálnej mzde túto štúdiu citujú. Prinášame preklad článku, ktorý popisuje nedostatky tejto štúdie, ktorá sa stala viac politickým nástrojom ako značkou poctivého empirického výskumu. (INESS)
Prečo sú na Slovensku nízke mzdy?
Ľudia často popierajú, že výška miezd závisí od nejakých objektívnych faktorov, ako je napr. produktivita práce1. Ich predstava je približne taká, že výška miezd závisí najmä od dobrej vôle zamestnávateľa alebo štátu. Dobrý zamestnávateľ ľuďom "dá zarobiť", chamtivý ich zdiera. Dobrá vláda sa o ľudí stará a žmýka zamestnávateľov v prospech zamestnancov, zlá vláda je "proti ľuďom". Podobné názory existujú len ako intuitívne predstavy, ich stúpenci nedokážu sformulovať na túto tému žiadnu ucelenú teóriu, ktorá by mala nejaké racio (o to viac je v nich ale emócii). V tomto článku sa pokúsim vysvetliť, ako sa vlastne mzdy na trhu tvoria a od čoho závisí ich výška.