INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Na diaľničné prepojenie Bratislavy a Košíc ešte stále čakáme, hoci jej skoré dokončenie bolo priorita každej vlády Roberta Fica. Najnovšie sa dátum dokončenia všetkých úsekov D1 odhaduje na rok 2020. Len v rokoch 2013 až 2015 dosiahli investície do výstavby diaľnic a rýchlostných ciest viac ako 1,7 mld. eur, pričom investičné požiadavky Ministerstva dopravy na cestné projekty diaľnic a rýchlostných ciest v budúcich rokoch predstavujú ďalších 7,4 mld. eur. V roku 2016 prebieha v rámci projektu Hodnota za peniaze revízia aj týchto výdavkov, a preto je dôležité sa dôkladne pozrieť na všetky náklady a prínosy, ktoré takáto infraštruktúra prináša.

Vláda sa správa ako zlý hospodár. Nesnaží sa šetriť a deficit znižuje pomocou zvyšovania daní.

Životné minimum sa nezvyšovalo od roku 2013. Dávky v hmotnej núdzi, prídavky na deti, či rodičovský príspevok sa nezvyšovali dva roky. Klesá počet detí, a tým aj poberateľov dávok. Počet ľudí na najnižšej úrovni sociálnej siete klesol o tretinu, čo tiež znižuje výdavky na sociálne dávky. Dôchodky sa vlani valorizovali mesačne o cenu jedného štvrťkilového masla.

Štát je zlo, ale nevyhnutné. Toto je v najväčšej možnej miere zostručnený záver práce politických ekonómov, ktorí si uvedomujú výhody dobrovoľnej výmeny tovarov a služieb medzi slobodnými ľuďmi; ale zároveň si všimli, že existujú situácie, kedy táto logika neplatí. Sem patria napr. aj verejné statky. Pri týchto statkoch je ekonomicky nákladné alebo technicky nemožné (za momentálnych podmienok) vylúčiť neplatičov zo spotreby. A to je problém. Súkromné firmy nedokážu zachytiť spotrebiteľovu ochotu platiť za verejné statky a následne poskytovať tieto statky so ziskom. Čierni pasažieri im prekazia ich podnikateľské plány. Predpokladať opak by znamenalo predpokladať svet plný super-altruistických jednotlivcov, ktorým by ležal na srdci osud celej spoločnosti a prispeli by, aj keď nemusia. Inak povedané by považovali za rovnako dobré možnosti, ak by dostali milión eur, alebo by milión ľudí, ktorých ani nemusia poznať, dostalo po jednom eure. Takéto predpoklady ekonómovia často odmietajú a preto siahajú po inom riešení – po nevyhnutnom zle v podobe štátnej intervencie.

Sociálny balíček je kompletný, premiér Fico môže odškrtnúť aj zníženú DPH na potraviny. Urobil to šikovne, získal veľa mediálnej a voličskej muziky za málo peňazí. Ministerstvo financií rozpočtuje výpadok DPH na zhruba 80 mil. eur. Výnos z DPH tak štátu klesne o symbolických 1,5 percenta. Keď pracujete s rozpočtom, v ktorom medziročne majú daňovo-odvodové príjmy narásť o 701 miliónov eur, a vďaka cenovej deflácii nemusíte zvyšovať sociálne dávky, a len symbolicky dôchodky, tak si takúto „stratu“ v prospech voliča s nízkym príjmom môžete ľahko dovoliť.

Blíži sa termín komunálnych volieb do miestnych samospráv a preto budú postupne pribúdať aj sľuby kandidátov na primátorov či starostov, prípadne poslancov. Ich volebná kampaň bude väčšinou založená na sľuboch, ako sa im podarí dobudovať kanalizáciu, koľko opravia a vybudujú ciest a chodníkov, či opravia miestnu základnú školu. V konečnom dôsledku budú však všetci súperiť v tom, kto z nich vybaví viacej eurofondov. Áno, väčšina z týchto sľubov je financovaná práve z prostriedkov EÚ. Je potrebné však upozorniť na to, že na projektoch spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov EÚ sa musia podieľať určitým podielom aj miestne samosprávy. Použitie finančných prostriedkov samospráv podlieha práve podmienkam, ktoré sú stanovené v rámci operačných programov a ktoré sú zamerané len na určité projekty a na podporu a rozvoj určitých oblastí.

Uspokojovanie potrieb je príjemná záležitosť a ľudské potreby sú prakticky nekonečné. Čo je už menej nekonečné a menej príjemné, je vzácnosť prostriedkov, prostredníctvom ktorých tieto potreby uspokojujeme.   Z týchto dvoch skutočností vyplýva jednoduchá vec – naše potreby musíme diskriminovať.  Niektoré uspokojíme hneď, niektoré neskôr a niektoré vôbec.

Vláda Roberta Fica má za sebou prvú polovicu funkčného obdobia. Na rozdiel od futbalistov premiér polčasovú prestávku nevyužil na výdych v šatni a načerpanie nových síl, ale na neúspešnú prezidentskú kampaň. Ošiaľ prezidentských volieb už odznel a premiér so svojou vládou si môžu opäť vysúkať rukávy a riešiť pálčivé problémy, z ktorých mnohé sami spôsobili.

Portugalsko je jednou z neslávne známych krajín PIIGS, ktorých verejné financie sa ocitajú na pokraji bankrotu. Krajina na odvrátenie bankrotu prijala v roku 2011 pomoc z eurovalu, pričom väčšinu zo 78 miliardovej pôžičky už vyčerpala.

Zo Slovenska sa stáva krajina rekordov. Nie je to však len najvyššia nezamestnanosť od roku 2004, s ktorou si nevieme rady. Slovensko má aj najvyšší dlh vo svojej histórii. Náš dlh podľa Eurostatu od vzniku Slovenskej republiky prekonal hranicu 50% HDP prvý krát v roku 2000. Odvtedy však v pomere k HDP neustále klesal až k hranici 28% v roku 2008.

Navzdory spočiatku opatrnej rétorike sa vláda napokon naplno rozhodla podporiť spoločnú kandidatúru Poľska a Slovenska na usporiadanie Zimných olympijských hier.