INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Pomalšie zvyšovanie odpočítateľnej položky spravilo presne to, čo vláda potrebovala. Viac daní do rozpočtu a ľudia si to ani nevšimli.

Benjamin Franklin, najznámejší rodák z Philadelphie, povedal, že na tomto svete sú jediné dve istoty: dane a smrť. K nim môžeme pridať aj tretiu: politici nebudú nikdy rozumieť (respektíve budú vždy dôsledne zahmlievať), ako v skutočnosti fungujú dane.  Stačí sa len pozrieť ako Jim Kenney, primátor Philadelphie, dezinterpretoval daň zo sladených nápojov.

Vláda sa správa ako zlý hospodár. Nesnaží sa šetriť a deficit znižuje pomocou zvyšovania daní.

Životné minimum sa nezvyšovalo od roku 2013. Dávky v hmotnej núdzi, prídavky na deti, či rodičovský príspevok sa nezvyšovali dva roky. Klesá počet detí, a tým aj poberateľov dávok. Počet ľudí na najnižšej úrovni sociálnej siete klesol o tretinu, čo tiež znižuje výdavky na sociálne dávky. Dôchodky sa vlani valorizovali mesačne o cenu jedného štvrťkilového masla.

Bohatí vedia obchádzať dane lepšie ako stredná trieda. Po úniku Panama Papers to už bude hádam zrejmé aj tým menej informovaným. S každým ďalším menom, vypadnutým z obrovského panamského mešca zlých správ, sa zvyšuje atraktivita ázijských riešení anonymizácie majetku a príjmov. Migrácia do rajov na východe nezačala Panamou. Trvá už minimálne dekádu, keď kríza potvrdila, že európske bankové a obchodné tajomstvá už nie sú to, čo bývali, a Amerika vie vykrútiť ruku aj Švajčiarsku. Vo verejnej diskusii, ktoré posledné verejné odhalenie vyvolalo, mi ale chýba trochu viac zamyslenia do hĺbky.

Štát je zlo, ale nevyhnutné. Toto je v najväčšej možnej miere zostručnený záver práce politických ekonómov, ktorí si uvedomujú výhody dobrovoľnej výmeny tovarov a služieb medzi slobodnými ľuďmi; ale zároveň si všimli, že existujú situácie, kedy táto logika neplatí. Sem patria napr. aj verejné statky. Pri týchto statkoch je ekonomicky nákladné alebo technicky nemožné (za momentálnych podmienok) vylúčiť neplatičov zo spotreby. A to je problém. Súkromné firmy nedokážu zachytiť spotrebiteľovu ochotu platiť za verejné statky a následne poskytovať tieto statky so ziskom. Čierni pasažieri im prekazia ich podnikateľské plány. Predpokladať opak by znamenalo predpokladať svet plný super-altruistických jednotlivcov, ktorým by ležal na srdci osud celej spoločnosti a prispeli by, aj keď nemusia. Inak povedané by považovali za rovnako dobré možnosti, ak by dostali milión eur, alebo by milión ľudí, ktorých ani nemusia poznať, dostalo po jednom eure. Takéto predpoklady ekonómovia často odmietajú a preto siahajú po inom riešení – po nevyhnutnom zle v podobe štátnej intervencie.

Sociálny balíček je kompletný, premiér Fico môže odškrtnúť aj zníženú DPH na potraviny. Urobil to šikovne, získal veľa mediálnej a voličskej muziky za málo peňazí. Ministerstvo financií rozpočtuje výpadok DPH na zhruba 80 mil. eur. Výnos z DPH tak štátu klesne o symbolických 1,5 percenta. Keď pracujete s rozpočtom, v ktorom medziročne majú daňovo-odvodové príjmy narásť o 701 miliónov eur, a vďaka cenovej deflácii nemusíte zvyšovať sociálne dávky, a len symbolicky dôchodky, tak si takúto „stratu“ v prospech voliča s nízkym príjmom môžete ľahko dovoliť.

Zdaňovanie po smrti sa v ničom veľmi nelíši od tajného vykrádania hrobov vo Viktoriánskom štýle, len sa tak deje v oveľa väčšom meradle. Z morálneho hľadiska by dedičská daň mala byť zrušená.

Tak ako existuje morálny argument, existujú aj vážne ekonomické dôsledky  tejto dane – ide hlavne o to, že robí daňový systém neuveriteľne komplikovaný. Zrušenie dane tiež znamená pre tých, ktorí bojujú so smrťou istotu, že ich milovaní blízki budú mať dostatok prostriedkov pre dôstojný život – čiže ide o obavy, ktoré má väčšina rodičov.

Pozerali ste sa niekedy na susedov majetok  a povedali ste si, že aj tak všetko zdedil či dostal zadarmo a pritom nemusel pohnúť ani prstom? Vôbec si to nezaslúžil! Spravodlivosť je tiež častým politickým argumentom vo väčšine štátov EÚ pri obhajovaní daní z dedičstva či darovania. Štát namiesto toho, aby podporil súkromný sektor a umožnil zvýšiť jeho mieru úspor, hľadá ďalšie spôsoby zdaňovania, opierajúce sa o zdanlivú nespravodlivosť prerozdeľovania majetku. Dedičstvo sa nezdaňuje len v deviatich štátoch EÚ. Nasledujúci článok sa venuje problematike daní z dedičstva a darovania, a ich „morálnej“ podstate na príklade z Nemecka.

Asi patrím medzi stovky ďalších čitateľov, ktorým padla sánka pri čítaní textu, v ktorom autor porovnáva rizikovosť práce policajta a majiteľa obchodu s obuvou. Niežeby porovnávanie živnostníkov a zamestnancov bola nejaká nová téma. Zamestnanci štátu zodpovední za výber daní majú fascikel s názvom „tu sú rezervy“ neustále pripravený na kraji stola. Prekvapujúca je však snaha presvedčiť verejnosť, že živnostník je vlastne len zamestnanec optimalizujúci dane.

Väčšina z nás už pozná základné fakty o rastúcej príjmovej nerovnosti v  Amerike. Od ranných sedemdesiatych rokov, priepasť medzi hornou a dolnou časťou rozdelenia príjmov významne narástla. A naviac, jediná skupina ľudí, ktorá zažila reálne zvýšenie zárobkov počas tohto obdobia, je tá z najbohatších 20%, ktorej zisky sú masívne koncentrované v najbohatších 10%, 5% a  najznámejšej skupine - 1%.