INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Reštaurácie, krčmy, či malé obchody s rozličným tovarom nemajú punc ťahúňov ekonomiky ako automobilky alebo oceliarne. Sú však akousi spoločenskou maltou našich miest a obcí. Poznávajú sa v nich predavači so zákazníkmi, aj zákazníci navzájom. Vidieť zrušenú dlhoročnú reštauráciu alebo piváreň je ako vidieť spílený obľúbený strom na námestí.

Favoritom na slovo roka bude asi „covid“, ale mojím koňom je slovo „odborník“. Oproti covidu je napriek svojej obyčajnosti tajomnejšie a možno aj nebezpečnejšie.

O otváraní obchodov majú vraj rozhodnúť epidemiológovia a nie ekonómovia. Paradoxne, ako ekonóm súhlasím s druhou časťou tvrdenia, ale nie s prvou. Máme systém parlamentnej demokracie a bremeno rozhodovania by malo byť na pleciach voleného zástupcu, nie expertokracie.

Vláda Českej republiky prijala opatrenia Ministerstva pre miestny rozvoj o ochrane nájomníkov neplniacich si svoje záväzky voči majiteľom bytov. V prípade neschopnosti splácania nájmu, v dôsledku epidémie koronavírusu, nesmie byť vypovedaná nájomná zmluva. Ochrana môže trvať najdlhšie do konca júla a splatnosť dlhu má byť podľa ministerstva najneskôr do konca decembra 2020. V takomto prípade sa, v podstate, jedná o bezúročnú pôžičku.

Prebieha súťaž o štedrejšieho. Veľkí zamestnávatelia chcú čo najvyššiu náhradu mzdy, prstom ukazujú na nemecký alebo rakúsky systém Kurzarbeitu, ktorý pokrýva až 85 % mzdových nákladov. Novinári a niektorí ekonómovia tvrdia, že by sme si mali požičať, koľko sa bude dať. Všetci argumentujú zachraňovaním ekonomiky, predovšetkým zamestnanosti.

Obete rôznych nehôd väčšinou hovoria: „Stačila sekunda a celý život sa mi zmenil.“ Aktuálna „nehoda“ s koronavírusom síce netrvala sekundu, no rýchlosť, akou zmenila spoločenské nastavenie v mnohých oblastiach, je šialená. Pred pár mesiacmi sme sa bavili o stratifikácii, inovatívnych liekoch či o výstavbe Rázsoch. Dnes počítame pľúcne ventilácie a krabice s rúškami.

Koronavírus skôr či neskôr opustí Slovenskú republiku. To, čo po sebe však zanechá, však nebudú len ľudské tragédie. Naša malá, otvorená ekonomika zažije najväčší prepad v jej histórii. Počas poslednej krízy z roku 2010 sa na Slovensku vyšplhala nezamestnanosť na 15 %. To, že prekročíme tento rekord, sa dnes zdá byť tutovka. Otázkou len je, kde sa to číslo zastaví. A hlavne, čo môžeme spraviť, aby to číslo začalo aj následne klesať.

Preplávať vodami koronakrízy s čo najmenšími hospodárskymi škodami bude vyžadovať mimoriadne štátnické umenie. Všetky kroky by mali stavať na nejakých pilieroch, o ktorých vieme prehlásiť, že sú dobré a ich porušenie je zlé.

Zavrieme na pár týždňov oči a ľudí do domáceho väzenia. Potom ich otvoríme a vírus bude preč? Tak to nefunguje. Áno, videl som aj čínske čísla a ani ja im neverím - gigantická kontinentálna Čína má vraj podobný počet nových pozitívnych ako drobunký čínsky Hong Kong? Rituálna ekonomická samovražda bez želaného efektu. Stačí jeden nakazený prebehlík od susedov, a sme opäť na začiatku. Zavrieme to tu ešte raz? To už aj potravín bude toľko, koľko sa predchádzajúcej vláde podarilo zabezpečiť ochranných zdravotníckych pomôcok či testov.

Reakcia na otázku redakcie Denníka E na tému vládneho balíka pomoci, zverejnená 1. apríla 2020.