INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Poznáte ten pocit, keď si doma zabudnete gastrolístky a potom sa celý deň nenajete?  Ani vy nie? No niekoľko poslancov z Národnej rady a vlastníkov firiem s gastrolistkami si myslí niečo iné. Obávajú sa, že ak by zamestnanci dostávali namiesto gastrolístkov hotovosť, tak by sa pravidelne nestravovali. 

 Ďalšia epizóda INESS podcastu je rozhovor s riaditeľom dánskeho think tanku CEPOS Martinom Ågerupom na tému welfare state a prekážok na trhu práce, ktorý sme s ním urobili počas konferencie Konkurencieschopnosť: slovo bez obsahu?, ktorú INESS organizoval 25. novembra 2015 v Bratislave.

V nadväznosti na publikáciu Rómovia a sociálne dávky sa autori zamerali na prekážky, ktorým čelia dlhodobo nezamestnaní uchádzači o prácu s nízkou kvalifikáciou. Uskutočnili prieskum medzi zamestnávateľmi aj obecnými úradmi zameraný na identifikáciu skúseností a predsudkov v zamestnávaní Rómov. Aj pomocou prieskumu sa autori snažili verifikovať, ktoré opatrenia na trhu práce predtavujú najväčšie prekážky v tvorbe nových pracovných miest pre tieto skupiny. Výsledkom je publikácia - NEZAMESTNANOSŤ - Systémový problém slovenského hospodárstva (na stiahnutie tu), ktorá prináša nasledujúce závery:

Minimálna mzda sa na Slovensku v roku 2016 opäť zvýši. Tentoraz na 405 eur. Vláda tak prihodila symbolických päť eur k plánovanej štyristovke.

Inštitút Tripartity opäť dostal výprask a odborárom opäť vyšla stratégia prudko nastreliť a nadsadiť (410 eur) a potom sa neoficiálne tešiť z úspechu.

Čas od času sa objavujú návrhy skrátiť zákonom stanovený pracovný čas a znížiť tak nezamestnanosť.

Rámcovanie, teda zasadenie problému do konkrétneho rámca, výrazne ovplyvňuje jeho riešenie. Aj v prípade minimálnej mzdy.

Premiér chce zdvihnúť minimálnu mzdu o 20 eur na 400 eur. V korunách, vážení, to je zvýšenie o 602 Sk mesačne. Odborár by povedal, že pridať 1 euro za pracovný deň predsa musí vedieť každý podnikateľ, a ten kto si to nemôže dovoliť, nevie podnikať. Podnikateľ povie, že konkurencia je tuhá, a ako má znižovať cenu svojich produktov, keď má zvyšovať mzdy?

Produktivita práce je užitočný ukazovateľ pri porovnávaní krajín. Problém nastáva, ak sa na jej základe robia závery hospodárskej politiky.

V poslednom článku týkajúcom sa zamestnanosti sme upozornili, že počet zamestnancov evidovaných Štatistickým úradom nepresiahol od roku 2009 2 milióny. V predkrízovom období pritom Štatistický úrad evidoval takmer 2,1 milióna zamestnancov.

V roku 2008 evidoval Štatistický úrad na Slovensku takmer 2,1 milióna zamestnancov. Aj napriek mierne stúpajúcemu trendu, ktoré prináša krehké oživenie, tento počet od roku 2009 nepresiahol 2 milióny.

Navyše, mení sa aj trend zamestnávania z hľadiska dĺžky pracovného času: kým v roku 2008 pracovalo na kratší úväzok len 60-tisíc ľudí, v tomto roku je to už 110-tisíc zamestnancov. Rast počtu kratších pracovných úväzkov nás síce pomaličky približuje k štandardom v západných krajinách, tento rast však kompenzuje stratu pracovných miest na plný úväzok len čiastočne. Full-time pracovných miest stratila slovenská ekonomika za posledných 6 rokov vyše 150-tisíc, obzvlášť citeľný bol tento pokles v priemysle.

Problém nízkej zamestnanosti (a vysokej nezamestnanosti) tak ostáva jedným z najvážnejších ekonomických problémov Slovenska aj šiesty rok od vypuknutia krízy.

Zatiaľ čo podľa Eurostatu pracuje takmer 20 % európskych zamestnancov na čiastočný úväzok, na Slovensku je to aj napriek stúpajúcemu trendu len okolo 5  % (podobne ako v Českej republike).

Krajiny V4 majú v porovnaní s európskym priemerom vysoko nadpriemerný týždenný počet odpracovaných hodín.

Tento rozdiel však pramení najmä z nízkeho podielu pracovných miest na kratší úväzok na pracovnom trhu charakteristického pre krajiny V4. Pri porovnaní priemerného počtu odpracovaných hodín rozdeleného na plný, resp. čiastočný úväzok, sa totiž slovenské štatistiky pridŕžajú európskeho priemeru: