INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

V Európskej únii začína horieť čoraz neľútostenejší boj  - bitka o podobu pracovného trhu. Na jednej strane sú vlády viacerých štátov na čele s Francúzskom, druhá strana je menej jasná. Až by sa žiadalo povedať, že sú na nej hlavne partizáni. Je to boj zložitý a zamotaný, preto informácie presakujú k neodbornej verejnosti len poriedko. Je to však zároveň roztržka, ktorá sa týka tých najkľúčovejších princípov fungovania spoločného trhu EÚ a politicko-ekonomickej budúcnosti Únie.

Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny má ako jednu zo svojich úloh zabezpečiť znižovanie miery nezamestnanosti. Na túto úlohu používa rôzne nástroje v rámci tzv. politiky trhu práce.

Rekordné trhy. Americké akcie majú za sebou ďalší dobrý týždeň. Indexy S&P 500 a NASDAQ mierne posunuli svoje historické maximá. Euro po presiahnutí hranice 1,10 začiatkom týždňa kleslo až na 1,088 dolára.

Nezamestnanosť na Slovensku má svoju špecifickú štruktúru. Veľkú jej časť tvoria dlhodobo nezamestnaní (nezamestnaní viac ako rok). V rokoch 2007-2008, keď sme mali najnižšiu mieru nezamestnanosti v histórii (pod 10 %), sa vyšplhal podiel dlhodobo nezamestnaných na celkovej nezamestnanosti nad 70 %. Rekordné číslo v rámci EÚ.

Čína zaviedla politiku jedného dieťaťa v roku 1979 a až v roku 2015 začalo prichádzať k jej uvoľňovaniu (momentálne je hranica posunutá na 2 deti). Táto politika sa uplatňovala formou jednorazovej pokuty za druhé a ďalšie dieťa. Jej suma nebola zanedbateľná. Vzorce boli pomerne komplikované (rôzne podľa príjmu, provincie, iné pre mestské a vidiecke obyvateľstvo), ale pokuta dosahovala až násobky ročného príjmu oboch rodičov. Prenesené do slovenských reálií, za možnosť mať druhé dieťa by priemerný slovenský pár musel zaplatiť až desiatky tisíc eur.

V druhom tohtoročnom čísle INESS na tému (INT) analyzujeme vývoj nezamestnanosti medzi rokmi 2012 - 2016. Za toto obdobie klesla nezamestnanosť zo 14 % na 9,6 %.

Pohľad na svet cez agregáty môže byť nebezpečný. Predovšetkým, keď z nich chcete vyčítať to, či sa niekomu chce, alebo nechce pracovať.

Štát používa neefektívne nástroje na tvorbu pracovných miest. Najefektívnejšia forma tvorby zamestnanosti je v prvom rade jej nebrániť odvodmi a reguláciami.

Máme síce relatívne nízky podiel miezd na HDP, ale v absolútnom vyjadrení sú mzdy vyššie, než aké by boli, keby tento vývoj nenastal.

Ministerstvo práce je trvalou baštou ochrany gastrolístkov. Pri tom sa bráni vedeckými štúdiami. Keďže nájsť ich nie je vôbec jednoduché, vyžiadali sme si ich. Ministerstvo svoje argumenty opiera o štúdiu a prieskumy, ktoré nechala spracovať asociácia gastrofiriem. V ekonómii sa používa termín „regulačný únos“. To je situácia, keď firmy radia štátu, ako regulovať.