Prípad proti nerovnosti ako takej

Čitateľov tohto blogu pravdepodobne nebude potrebné presviedčať, že nerovnosťou medzi ľuďmi sa netreba trápiť. Viac nás zaujíma znižovanie absolútnej chudoby. Ak sa staneš bohatší o 100 dolárov a ja o 50 dolárov, tak sme si podľa môjho názoru polepšili. Ale nakoľko sme sa stali viac nerovnými, pre niekoho by to nebolo to správne.

V konečnom dôsledku však môže byť nerovnosť relevantná. Bez ohľadu na to, či nás to zaujíma alebo nie, ľuďom na tom záleží a bolo by nelogické to považovať ako zlú či nepodstatnú túžbu, rovnako ako za zlú nepovažujeme napríklad túžbu  vlastniť drahé hi-tech hodinky.

A pretože sa o to ľudia zaujímajú, podľa toho asi aj konajú. Ak by nerovnosť zvyšovala pravdepodobnosť revolúcie, či proti trhových vlád, ako vraví Noah Smith, môže nerovnosť redukovať aj investície a rast ekonomiky.

Kľúčové je, že tieto škody vyplývajúce z nerovnosti pochádzajú od jej vnímania ľuďmi , skôr ako od nerovnosti ako takej. To robí zaujímavou novú štúdiu NBER “Misperceiving Inequality”, (Chybné vnímanie nerovnosti, tip od Bryana Caplana, ktorý cituje priamo niektoré z kľúčových častí z tohto článku).

Výsledky ukazujú, že väčšina ľudí vie len veľmi málo o rozsahu a trende príjmových nerovností v ich spoločnosti, alebo kam sami patria v príjmovej distribúcii. Toto platí tak isto pre bohatstvo, ako aj pre príjmy.

Toto nie je sťažnosť pedanta nad nepresnosťou odpovedí. V jednej z otázok mali respondenti  určiť,, ktorý o piatich diagramov vystihuje najlepšie rozdelenie príjmov v ich krajine. Odpovede respondentov sa zásadne líšili v rôznych krajinách, (68% Lotyšov zvolilo za správnu odpoveď A, tú istú odpoveď zvolili 2% Dánov) ale väčšina sa mýlila takmer vo všetkých krajinách.

Vo všeobecnosti, respondenti boli schopní vybrať správny diagram iba o čosi lepšie, ako keby náhodne vybrali odpoveď -  29% odpovedalo správne v porovnaní s náhodnými výberom správnej odpovede 22,5%. Správnosť odpovedí sa výrazne líšila medzi krajinami: 61% správnych odpovedí u Nórov, 40% správnych odpovedí od Angličanov, 5% správnych odpovedí od Ukrajincov. Iba v piatich krajinách zo štyridsiatich odpovedala správne väčšina (distribučné diagramy vychádzajú z príjmov po zdanení, vrátane transferov, odhady ľudí v prípade príjmov pred zdanením sú ešte horšie)

A respondenti neboli blízko, ani keď sa pozrieme na to, koľkí sa pomýlili len o jeden diagram naľavo alebo napravo, respondenti odpovedali správne iba o jedno percento lepšie ako náhodný výber (69% verz. 68%). Ako poznamenali autori štúdie: "iba s piatimi možnými odpoveďami, nie je veľmi náročné sa trafiť do správnej do diagramu zobrazeného vedľa správnej odpovede."

Výsledky taktiež ukazujú, že ľudia netušia, kam sa zaradiť z hľadiska príjmov. 40% majiteľov druhého domu v Británii uviedlo, že patria do  spodnej polovice  3% týchto Britov uviedlo, že patrí do top 10%.

V zásade, ak berieme do úvahy obavy o investície a politickú nestabilitu: "V krajinách, kde respondenti odhadovali vo všeobecnosti vysokú mieru nerovnosti, viac ľudí podporovalo prerozdeľovanie vládou. Ale dopyt po prerozdeľovaní nemal žiadny vzťah k skutočnej úrovni nerovnosti."

V štúdii je príliš veľa zaujímavých informácií, ktoré sa nezmestia do jedného článku, ale výsledky sú jednoznačné: Ľudské vnímanie nerovnosti je veľmi ale veľmi nepresné. To platí globálne, s výnimkou zopár škandinávskych krajín.

Existuje zopár dobrých argumentov v prospech zníženia nerovnosti na základe toho, ako ju ľudia vnímajú - napríklad to, že ich to robí nešťastnými, viac ľavicovými, sú náchylnejší k revolúcii, viac nenávistní voči ľuďom navôkol.

Táto štúdia ukazuje, že takéto vnímanie je prepojené s realitou nerovnosti len veľmi jemne, ak vôbec. Politika prerozdeľovania, ktorá znižuje skutočnú nerovnosť je príliš nákladná, a keďže skutočná nerovnosť len málo koreluje s vnímaním nerovnosti, v konečnom dôsledku môže urobiť len veľmi málo na zvýšenie stability krajiny či jej protrhovosť. Ak toto sú skutočné problémy, môžeme ich vyriešiť iba tým, že sa ľudia budú cítiť menej príjmovo nerovní. Nie tým, že skutočne klesne príjmová nerovnosť.

Na záver, ak aj záleží na ľudskom vnímaní nerovnosti, skutočný stav nie je podstatný.

Prevzaté z Adamsmith.org, 29.5.2015

Pre INESS preložila Zdenka Bilská.