Prečo sa služby poskytované súkromným sektorom zdajú byť drahšie

Predstavte si, že ste šikovný automechanik a chcete si otvoriť nový autoservis. Chceli by ste poskytovať základné služby za prístupné ceny pre nízkopríjmových občanov. Za prácu by ste účtovali úplne minimum a kupovali by ste použité (ale obstojné) náhradné diely. Tieto služby by boli skvelé pre ľudí, ktorí chcú jednoducho udržať svoje autá v použiteľnom stave ešte zopár ďalších rokov – žiadny prepych, len základná funkcionalita.

Teraz si predstavte, že si váš sused chce tiež otvoriť autoservis, ale prišiel s odlišným biznis modelom. Podarilo sa mu presvedčiť miestnu vládu o tom, že základná údržba vozidla je ľudským právom a že by mala byť pre každého zdarma. Nakoľko nikto nemôže byť ziskový z poskytovania služieb zadarmo, musí existovať spôsob, ako túto „bezplatnú“ službu financovať. Vláda a váš sused prišli s plánom. Vláda by zbierala „daň na údržbu vozidiel“ od každého vo vašej štvrti bez ohľadu na ich potreby a zozbierané peniaze by odovzdala vášmu susedovi. Ten by následne oznámil, že poskytne základný servis vozidla zdarma každému, kto ho potrebuje.

Teraz pre vás vznikol problém. Aj keď by ste účtovali iba, povedzme, 5 eur za hodinu vašej práce a nakupovali tie cenovo najdostupnejšie náhradné diely tak, že by napríklad výmena predného tlmiča stála vašich zákazníkov len 25 eur, bolo by to stále drahšie ako nula eur, ktoré by za podobnú službu účtoval váš sused.

Môžete skúsiť zlacnieť vaše služby tým, že si budete za vašu prácu účtovať menej, no aj keby ste samotnú prácu ponúkli bezplatne, stále potrebujete kúpiť náhradné diely. A z dlhodobého hľadiska budete potrebovať nejaký zdroj príjmu. Preto nemôžete ponúkať vašu prácu zadarmo večne.

Takže znižovaním cien vašich služieb sa nestanete konkurenčnejším voči vášmu susedovi. Potrebujete sa odlíšiť niečím, čo by ľudí priťahovalo a za čo by vám boli ochotní zaplatiť. Môžete skúsiť poskytovať základnú starostlivosť o vozidlo, alebo môžete zákazníkom ponúknuť nadštandardné služby. Napríklad, mohli by ste byť k zákazníkom zdvorilejší ako váš sused, mohli by ste ponúkať rýchlejšie služby bez čakania, dlhšiu záruku za prevedenú prácu, atď.

Ale boli by tieto extra služby pre zákazníkov natoľko dôležité, že by za ne zaplatili, povedzme, 200 eur? Možno pre niektorých áno, ale je pravdepodobné, že mnohí by radšej dostali základné služby zadarmo, ako platiť 200 eur za nadštandardnú starostlivosť. Týmto ľuďom ide o základnú funkcionalitu. Nezaujímajú sa veľmi o to, čo ste im ochotný ponúknuť navyše.

V tomto bode si uvedomíte, že sa musíte zamerať na iný typ zákazníkov. Potrebujete ľudí, ktorých by neuspokojili služby vášho suseda ani keby boli zadarmo; ľudí, ktorí jazdia na novších autách, chcú mať nainštalované nové diely a ktorí si vážia vyberané správanie a včasnosť služieb natoľko, že za ne zaplatia. Samozrejme, také služby budú drahšie ako tie základné, ktoré ste plánovali ponúkať pôvodne. Vzdáte sa svojho plánu a namiesto neho otvoríte autoservis s ponukou služieb vysokej kvality pre náročných a dobre platiacich zákazníkov.

Tak máme dva autoservisy v jednej štvrti: jeden patriaci vášmu susedovi, ktorý ponúka základné služby zákazníkom zdarma, ale zbiera pritom daň na údržbu vozidiel od každého v susedstve, a ten váš poskytujúci nadštandardné služby dobre platiacim zákazníkom.

Ak sa niekto pozrie na túto situáciu bez toho, aby vedel aký rozhodovací proces jej predchádzal, mohol by si urobiť záver, že súkromné autoservisy sú zo svojej podstaty drahé a nechcú ponúkať služby nízko príjmovým zákazníkom. Ale ide o nesprávnu interpretáciu. Poznanie neviditeľného rozhodovacieho procesu v pozadí nám pomôže pochopiť, že existencia daňami dotovaných podnikov privedie vlastníka súkromného obchodu k rozhodnutiu zanechať jeho plán poskytovať lacné služby a namiesto nich bude ponúkať tie drahšie. V tomto príklade autoservis súkromného vlastníka nie je vo svojej podstate drahý. Daňami dotovaný servis zamedzil tomu súkromnému, aby bol cenovo prístupnejší.

Hoci používam príklad autoservisu, nie je to príbeh o ňom. Hlavná myšlienka je tu oveľa všeobecnejšia. Rovnakú úvahu by sme mohli aplikovať na akýkoľvek produkt či službu a dospeli by sme k podobným výsledkom. Základné služby dotované daňami znemožňujú súkromné poskytovanie rovnakých (alebo lepších) služieb a nútia poskytovateľov zamerať sa na dobre platiacu zákaznícku bázu. Preto sa súkromné služby zdajú byť vo svojej podstate drahšie, no je to iba dojem navonok. Pochopenie logiky ľudskej voľby, ktorá nás privedie k takému záveru, nám pomôže uvedomiť si, prečo by sme sa nemali nechať oklamať týmto mylným dojmom.

Originál zverejnený na Mises.org
Pre INESS preložila Daniela Potočňáková