Pyramída sa rúca

Nielen teoreticky, ale aj v praxi sa ukazuje, že
asi jediným riešením udržateľnej dôchodkovej reformy je naozaj iba čílsky model
absolútnej privatizácie dôchodkového systému, ktorý nie vylepší, ale nahradí dnešný
systém. Hybridy, ktoré sporadicky vznikajú po svete, sú iste lepšie, ako výlučne
štátny dôchodkový systém, ale sú extrémne náchylné na politické zásahy.

Nedávno ich zažilo
aj Slovensko, Írska vláda navrhuje zaviesť odvody na príspevky do fondov a najnovšie
II. pilier krváca v Maďarsku. V konečnom dôsledku môže byť jeho
zavedenie drahšie, ako keby nebol zavedený vôbec, práve kvôli náchylnosti na
jeho zmeny. Je teda udivujúce, ako sa všetci zainteresovaní venujú problému, ako
tie percentá nastaviť. Skutočný problém je implicitne zabudovaný do akéhokoľvek
systému, kde štát vystupuje ako garant dôchodkov. Maďarsko
plánuje hybrid odstrániť zvlášť zaujímavým spôsobom. Človek sa musí rozhodnúť
– štátny systém (celých 34 % z hrubej mzdy poputuje štátu) alebo súkromné
sporenie/investovanie (10 % na súkromný účet a 24 % štátu, ale bez nároku na
dôchodok od štátu). Ak štát postavil pred x
rokmi občanov pred voľbu, že peniaze, ktoré povinne odvádza ako dôchodkové
postenie, môžu aspoň čiastočne presmerovať na svoj súkromný účet, z druhej
časti poistenia by mu za normálnych okolností mal vznikať nepopierateľný nárok
na pomernú časť zo štátneho systému. Dnes to nie je isté, pretože zákon bude možno
aj retroaktívny.

Tento návrh maďarskej vlády je však v niečom prínosný. Odhaľuje
skutočnosť, že minimálne 24 z 34 % je nutné používať na financovanie
sľubov z minulosti. Ak potom z 24 % odvodov sporiteľov nevzniká nárok
na dôchodok, tak to musí platiť všeobecne, aj pre tých, ktorí si nesporia. Dá
sa to teda povedať aj inak. Maďarsko týmto návrhom zavedie novú 24 % daň, čím
de facto oficiálne zníži odvody a zvýši dane. Ak doteraz 34 % dôchodkové
poistenie vytváralo nároky na dôchodok v budúcnosti, zmenili by sa nároky
na budúci dôchodok, ak by zrazu všetci platili len 10 %? Alebo 0% a celý
systém by financoval štát z daní? Vidno, že výška dôchodkov je politickým
rozhodnutím a odvody sú len formou dane. Ich výška bude závisieť od toho,
koľko budú ľudia v budúcnosti ochotní platiť zo svojho príjmu štátu na ich
financovanie. Veď už teraz je to spomínaných minimálne 24 %. Nie, ľudia,
ktorí ostanú, alebo sa vrátia do štátneho systému nebudú sporiť a nebudú
mať 2,4 krát vyššie dôchodky. Prvotnou podmienkou na vyplatenie štátneho
dôchodku nie je odvedený objem odvodov, ale samotné platenie 10 percent štátu. Až
následne sa pri účastníkoch štátneho systému posudzuje výška zaplateného
poistného kvôli stanoveniu výšky priznaného dôchodku.

Tento návrh zvádza k záveru že štát preniesol ťarchu financovať
priebežný systém na plecia tých, ktorí v ňom nechcú byť. Pravdou však je, že
ho stále financujú úplne všetci prostredníctvom daní a daní nazývaných poistením odvádzaných štátu. Očakávanie
účastníkov štátneho systému, ktorí musia dúfať, že im štát vôbec vyplatí
dôchodok v nejakej výške, sa tak maximálne upraví. Teraz budú očakávať, že
ich dôchodok bude vyšší, ako keby si sporili, aj keď málo, súkromne. Paradoxne
by takýto krok teda nemusel znamenať deštrukciu 2. piliera, nanajvýš jeho
oslabenie. Ľudia, ktorí po takýchto expozé štátu vidia, že už dnes je problém financovať
dôchodky, a to je splácanie minulých sľubov relatívne nízke a rozdelené rovnomerne
na všetkých občanov. O 30-40 rokov bude situácia dramaticky horšia, ak
budú nové sľuby stále rásť. Pracujúci, ktorí dnes majú do dôchodku ďaleko, alebo
vyššie mzdy, majú stále dosť dôvodov ostať v druhom pilieri, aby zo
svojich súčasných miezd získali aspoň niečo a neplatili 34 % daň, ale iba
24%. Rozhodnutie o zotrvaní teda závisí od očakávania, či si dokážu z 10%
odvodu nasporiť dostatočný objem zdrojov v porovnaní s pravdepodobným
dôchodkom z priebežného štátneho systému.

Dôsledky tohto návrhu budú negatívne, ak si ľudia neuvedomia,
že návrat príliš veľa ľudí do prvého piliera rapídne zhorší jeho kondíciu v
budúcnosti. Tým si už teraz znížia vyššie dôchodky, ktoré očakávajú. Takýto
hazard je nezodpovedný. Bol by však zaujímavý scenár, v ktorom by ľudia
dali najavo, že sľubom štátu neveria a napriek tomu radšej ostanú v 2.
pilieri, čím štát nezíska dodatočné peniaze, s ktorými už asi naisto
počíta. Čo by nasledovalo? Povinná účasť v 1. pilieri a znárodnenie
2. piliera?

Juraj Galvánek

INESS