Čo sa stane po gréckom defaulte?

Obvykle neprekladám články, ale tento pokladám za natoľko zásadný, že ho posúvam ďalej v slovenčine. Originál článku – What happens when Greece defaults na The Telegraph a predhovor na Here Is What Happens After Greece Defaults by Zero Hedge.

Keď príde reč na Grécko, všetci sú už otrávení zo zavádzajúcich európskych politikov, ktorí dokonca priznávajú otvorenú lož, a tiež unavení z investičných bánk, snažiacich sa spraviť situáciu znesitelnejšou, ak ju zaobalia do nejakej vzletnej frázy, ktoré sú niekedy až smiešne (ako napríklad nedávno pri Sovereign Liability Management Exercise).

Pravdou je, že Grécko sa poskladá ako záhradná stolička, či to bude zajtra (čo by bolo najrozumnejšie), alebo  o rok, keď sa minú záchranné peniaze, je nepodstatné. Podstatné je, čo sa stane potom, keď bude prah krajiny Nikdynikdy prekročený, a svet sa opäť raz bude pozerať na krutú realitu. Andrew Lilico z The Telegraph zostavil pravdepodobne najreálnejší zoznam bezprostredných dôsledkov prekročenia dlhopisovej rieky Styx.

Čo sa stane, keď Grécko defaultuje:

• Káždá banka v Grécku sa stane okamžite insolventnou
• Grécka vláda znárodní všetky banky
• Grécka vláda okamžité zakáže výbery z bánk
• Aby sa zabránilo masovým nepokojom (ako v roku 2002 v Argentíne, keď musel prezident utiecť z paláca vrtulníkom pred rozzúrenými vkladateľmi), grécka vláda vyhlási zákaz vychádzania, alebo dokonca všobecné stanné právo.
• Grécko nanovo denominuje všetok dlh na Novú Drachmu, alebo ako nazve novú menu (štandartný postup pri defaulte).
• Nová Drachma stratí okolo 30-70% hodnoty  (pravdepodobne 50%, ale možno aj viac), čím pôvodné eurobondy stratia okolo 50% hodnoty.
• Behom pár dní Íri prestanú kryť dlhy miestnych bánk.
• Portugalsko sa rozhodne na základe vývoja v Grécku, či sa vydá rovnakou cestou.
• Niekoľko francúzskych a nemeckých bánk utrpí rozsiahle straty a prestane spĺňať podmienku kapitálovej primeranosti.
• Európska Centrálna Banka sa stane insolventnou, vzhľadom k vysokej expozícii voči gréckemu štátnemu dlhu a voči dlhu gréckych a írskych bánk.
• Vlády Nemecka a Francúzska sa rozhodnú, či (a) rekapitalizujú ECB (b) umožnia ECB tlačiť peniaze na obnovenie solventnosti. (Keďže ECB je vystavená väčšinou iba euro-dlhom, môže sa vyinflovať. To je samozrejme výslovne zakázané v jej zakladateľských listinách, na druhej strane, aj bailout Grécka a Portugalska bol zmluvami EÚ zakázaný, a napriek tomu sa bez väčšieho kriku spravil, takže legálnosť nebude hrať veľkú rolu ani v prípade ECB)
• Nemecko a Francúzsko rekapitalizujú svoje banky, ale zároveň vyhlásia koniec všetkým bailoutom.
• Nastane bitka na trhu španielskych bankových dlhopisov, keďže ich vlastníci budú čakať debt-equity swapy (výmenu dlhopisov za majetok).
• Tieto očakávania sa ukáže správne, kedže Španieli sa rozhodnú reštrukturalizovať dlh miestnych bánk rekapitalizovaním viacerých bánk práve cez debt-equity swapy.
• Držitelia týchto dlhopisov sa budú sťažovať na španielsky bankový sektor na Európskom súde pre ľudské práva (a na mnohých iných) na porušenie vlastníckych práv, ale potrvá roky, kým sa tým niekto začne zaoberať, a potom to bude každému už jedno.
• Pozornosť trhov sa prenesie na britské banky…

Ja ešte dodám, čo by to mohlo znamenať pre Slovensko.

• Zdraženie dlhu. Ako periférna ekonomika dostaneme väčšiu rizikovú prirážku. Časť štátneho rozpočtu sa bude musieť presunúť na splácanie vyšších úrokov, reálnejšia situácia je, že vláda zvolí vestu vyšších deficitov a zrýchli zadlžovanie.
• Nárast inflácie. Už dnes dosahuje okolo 4%, ak sa ECB začne vyinflovávať, môžeme čakať dvojcifernú infláciu.
• Oslabenie Eura, a teda zdraženie dovozov – ropa, komodity…
• Ďalší prepad cenných papierov v držaní dôchodkových fondov a iných fondov zameraných na Európu
• Spomalenie rastu v Nemecku, s priamym dopadom na Slovensko a všetko s tým spojené

Preklad bol pôvodne publikovaný na stránke EcoNoir dňa 22.5. 2011