Komentár Alexa Merka: Riziko celebrít v centrálnej banke

Philipp Hildebrand, prezident Švajčiarskej národnej banky (SNB) sa ocitol v horúcom kresle (nakoniec odstúpil, pozn. prekl.). Pravidlá SNB zakazujú, aby jeho rodina obchodovala na základe neverejných monetárnych a cudzomenových zámerov SNB (pozri § 4). Jeho manželka zarobila 60 000 frankov nákupmi a predajmi dolára počas jedného mesiaca; zisk bol v hlavnej miere dôsledkom intervencií jej manžela na menovom trhu. Podľa všetkého obchodovala s cieľom dosiahnuť zisk, čo sama komentovala slovami: „mojou motiváciou k nákupu dolárov bol fakt, že boli na rekordne nízkej úrovni." V inštrukciách pre svojho manažéra účtu však poznamenala, že jej motiváciou je spravovať podiel amerických dolárov v ich majetkovom mixe ako súčasť dlhodobej investičnej alokácie (pozri vyhlásenie Hildebranda).

Názor verejnosti môže mať závažnejšie dopady než legislatívny proces v krajine s husto prepletenou elitou, ktorá uprednostňuje konsenzus pred sporom. Dôležité pre politikov a rovnako aj investorov je, že táto epizóda ukazuje na zraniteľnosť toho, čomu hovoríme centrálne bankovníctvo celebrít. Znamená to centrálne bankovníctvo, ktorá sa silno spolieha na osobnosť, a nie na zodpovednú politiku (viď komentár INESS ). V roku 2009 sa pokúsilo Švajčiarsko najmä snahou  Hildebranda o naviazanie švajčiarskeho franku na euro. Podobne aj v minulom roku sa zavedenie stropu pre švajčiarsky frank voči euru pripisovalo Hildebrandovi. V roku 2009 sa Švajčiari naviazania na euro vzdali, keď sa ukázalo, že to bolo príliš drahé. Intervencia z roku 2010 sa zatiaľ udržala, no všetko závisí od trhu, ktorý verí ,že SNB spraví čokoľvek, aby uchránila švajčiarsky frank pred rastom.

Ak by ste sa Švajčiarov opýtali, či chcú prijať euro, drvivá väčšina by celkom určite v referende odpovedala "NIE". Napriek tomu, nevolený zástupca zjavne svojvoľne manipuluje menu podľa jeho rozmaru. Argumenty o deflácii a konkurencieschopnosti boli predložené; s mierou nezamestnanosti 3,1% však môže mať tento argument toľko dier, koľko ich má švajčiarsky syr. Dôležité však je, že ak trhy začnú pochybovať o Hildebrandovom presvedčení, môže sa politika naviazanej meny ukázať ako neuveriteľne nákladná - v roku 2010, keď SNB posledný krát zrušila svoju intervenciu a všetky nakúpené eurá stratili na hodnote,  vykázala centrálna banka stratu v desiatkach miliárd. Švajčiarska verejnosť síce môže sympatizovať s módnym výrazom "konkurencieschopnosť", ale takisto chápe, že straty takého veľkého rozsahu znamenajú pre malé Švajčiarsko veľa peňazí.

V USA čelíme podobným problémom. Politika Federálneho rezervného systému (Fed) sa zdá až príliš závislá na jej predsedovi Bernankeovi. Predmetom centrálneho bankovníctva by však  malo byť skôr zachovanie kúpnej sily. V poslednom čase sa veľa hovorí o transparentnosti, čo však môže byť len snaha o trik, pomocou ktorého by sa stimulovala ekonomika.

To, čo Fed a SNB majú spoločné, je, že sú oboje vedené celebritami. Bernanke sa objavil v relácii "60 minút" a Hildebrand sa tiež učí, čo to znamená byť v centre mediálneho záujmu. Politickí činitelia môžu viniť len samých seba z toho, že trhy sú ich Personami posadnuté. Keby radšej sledovali zodpovednú menovú politiku, viac než mikro- centrálne riadenie príslušných ekonomík, trhové stabilizačné sily by sa mohli prejaviť.

Na miesto toho tu máme kapitál, ktorý sa snaží predbehnúť ďalší krok tvorcov politiky, čo vedie k  k nesprávnej alokácii kapitálu, vyššej volatilite a nakoniec ďalším zásahom - samo-posilňovací cyklus.

Medzitým však verejnosť bude platiť vysokú daň za to, že má moderné celebritné centrálne bankovníctvo.

Neboli by sme prekvapení, ak švajčiarsky frank vzrastie voči euru, keď dôjde k oslabeniu Hildebrandovej pozície. To isté platí aj pre USA. Pokles dôveryhodnosti Bernankeho politiky môže mať negatívny vplyv na americký dolár.

Axel Merk, 6. január 2012

Perils of celebrity central banking

Prezident a investičný riaditeľ, MerkInvestments

Pre INESS preložila Katarína Obická