Sloboda a dôstojnosť vysvetľujú súčasný svet

V tejto eseji historička ekonómie a sociálna kritička Deirdre McCloskey ukazuje, že vzostup moderného kapitalizmu a sveta, ktorý vďaka nemu mohol vzniknúť, nemôže byť adekvátne vysvetlený cez “materiálne faktory”, ako sa o to snažili celé generácie historikov. Bola to zmena v pohľade ľudí na obchod, výmenu, inovácie a zisk. Umožnila vznik moderného kapitalizmu a oslobodila ženy, homosexuálov, potláčané náboženské menšiny, a celé pošliapané masy ľudí, ktoré žili tvrdé, bolestivé, a krátke životy pred vynájdením a komercializáciou súčasného typu poľnohospodárstva, medicíny, elektriny a ďalších výdobytkov moderného kapitalistického života.

Zmena v pohľade  ľudí na trhy a rozvoj spôsobila priemyselnú revolúciu a následnú modernizáciu sveta. Naproti tomu, stará konvenčná múdrosť nemala žiadny vzťah k inováciám či liberálnemu zmýšľaniu. Starý materialistický mýtus tvrdí, že priemyselná revolúcia prišla z materiálnych príčin, vďaka investovaniu či krádeži, vďaka väčšej miere šetrenia alebo imperializmu. Iste ste už počuli: “Európa je bohatá vďaka svojim kolóniám”; “Spojené štáty sú vystavané na chrbtoch otrokov”; “Čína bohatne vďaka obchodu”.

Ale čo ak bol nástup priemyselnej revolúcie podnietený skôr zmenou v spôsobe myslenia ľudí, špeciálne v ich pohľade na seba navzájom? Napríklad parný stroj alebo počítač - neprišli skôr vďaka zásluhám nových vynálezcov ako kvôli stavaniu tehly na tehlu, či mŕtvych Afričanov jedného za druhým?

Ekonómovia a historici si začínajú uvedomovať, že k podnieteniu priemyselnej revolúcie bolo treba  oveľa, oveľa viacej ako len krádež či nahromadenie kapitálu. Ľudia si museli obľúbiť “kreatívne ničenie”, novú myšlienku nahrádzajúcu tie staré. Dá sa to prirovnať k hudbe. Nová skupina dostane nápad na iný štýl rockovej hudby, a nahradí starú, ak si ich štýl obľúbi dosť ľudí. Ak sa stará hudba bude zdať ľuďom horšia, bude zničená vďaka kreativite. Rovnakým spôsobom elektrické svetlá “zničili” petrolejky a počítače “zničili” písacie stroje. Pre naše dobro.

Pravé dejiny šli týmto smerom. Pokým Holanďania okolo roku 1600 a Angličania okolo roku 1700 nezmenili svoje zmýšľanie, ľudia mali len dve cesty k získaniu uznania: Stať sa vojakom, alebo kňazom, na hrade, alebo v kostole. Ľuďmi, ktorí iba predávali či kupovali potreby na živobytie, alebo ich zdokonaľovali, sa opovrhovalo ako hriešnymi podvodníkmi. Väzenský dozorca v roku 1200  odmietol bohatého človeka prosiaceho o milosrdenstvo slovami: “Ale, pán Arnaud Teisseire, vy ste sa váľali v toľkom bohatstve! Ako by ste mohli byť bez viny?”

V roku 1800 priemerný denný plat na osobu v súčasných peniazoch bol po celej zemi od jedného po päť dolárov. Vezmime si priemer tri doláre na deň. Predstavte si život v súčasnej dobe v Riu, Aténach či Johannesburgu s troma dolármi na deň (niektorí ľudia sú v tejto situácií ešte  dnes).  To sú tri štvrtiny šálky kapučína v kaviarňach Starbucks. Muselo to byť desivé. Zrazu sa však čosi zmenilo, najprv v Holandsku, potom aj v Anglicku. Revolúcie a reformy nesúce sa naprieč Európou od roku 1517 do 1789 dali hlas bežným ľuďom, nepatriacim medzi aristokraciu alebo biskupov. Európania, ale aj ostatní, začali obdivovať podnikateľov, akými boli Ben Franklin, Andrew Carnegie či Bill Gates. Stredná trieda začínala byť kladne vnímaná, a dostala možnosť mať sa dobre, oveľa lepšie ako predtým. Ľudia prijali takzvaný dohodu strednej triedy, ktorý odvtedy charakterizuje bohaté krajiny akými sú Británia, Švédsko, či Hong Kong: “Nechajte ma inovovať a zarobiť vďaka inováciám hromady peňazí v krátkom čase, a po dlhšom čase sa sami stanete bohatými”

Presne toto nastalo. Počnúc Franklinovým bleskozvodom a Wattovým parným strojom z 18. storočia a úspešne pokračujúc v 19. ak 20. storočí, západ, storočia zaostávajúci ďaleko za Čínou a islamskými krajinami sa zrazu stal ohromujúco inovatívnym. Prvý raz v histórií ľudstva udelil strednej triede slobodu a dôstojnosť, a výsledky na seba nenechali dlho čakať: parný stroj, automatický tkáčsky stav, montážne linky, symfonický orchester, železničné trate, firmy, boj proti otroctvu, parná kníhtlač, lacný papier, masovo rozšírená gramotnosť, lacná oceľ, lacné sklo, moderné univerzity, moderné noviny, čistá voda, železobetón, hnutie za práva žien, elektrické osvetlenie, výťah, auto, ropa, dovolenky v Yellowstonskom parku, plasty, pol milióna nových kníh v anglickom jazyku ročne, šľachtená kukurica, penicilín, lietadlo, čistý mestský vzduch, občianske práva, srdcová chirurgia a počítač.

V dejinách bol tento výsledok ojedinelý, bežní ľudia a najmä tí veľmi chudobní sa začali mať oveľa lepšie - spomeňme si na dohodu strednej triedy. Najchudobnejších päť percent Američanov má dnes klimatizáciu a autá na úrovni najbohatších piatich percent Indov. Dnes vidíme že podobný posun sa odohráva v Číne a Indii, ktoré tvoria 40 percent svetovej populácie. Veľkým hospodárskym príbehom našej doby nie je kríza z 2007-09 - hoci bola nepríjemná. Veľkým príbehom je, že si Číňania v 1978 a potom aj Indovia v 1991 osvojili liberálne myšlienky v svojich hospodárstvach a uvítali ideu tvorivého ničenia. Vďaka tomu sa úroveň ich tovarov a služieb zoštvornásobuje každú generáciu.

Na mnohých miestach, kde si ľudia osvojili slobodu a dôstojnosť strednej triedy, zarobí a skonzumuje  dnes priemerný človek vyše 100 dolárov denne. Spomeňme si, dve storočia dozadu to boli len tri doláre, v súčasných cenách. A to neprihliadame na vynikajúce zdokonalenie kvality mnohých vecí, od elektrických svetiel až po antibiotiká. Aj pri opatrnom hodnotení sa dá povedať že mladí ľudia v Japonsku, Nórsku a Taliansku sa majú zhruba 30 krát lepšie vzhľadom na materiálne možnosti ako ich pra-pra-pra-pra-prastarí rodičia. Všetky ďalšie skoky do moderného sveta - viac demokracie, sloboda žien, väčšia očakávaná dĺžka života, lepšie vzdelanie, duchovný rast, rozmach umenia sú pevne spojené s dôležitou skutočnosťou moderných dejín, rozmachom vzdelania, cestovania a množstva potravín o 2900 percent.

Táto dôležitá skutočnosť je tak významná a neobvyklá, že ju nie je možné vnímať ako výsledok bežných javov, akými sú obchod, vykorisťovanie, investície či imperializmus. Toto všetko sú veci ktoré vedia ekonómovia dobre vysvetliť: rutina. Doteraz sa však všetka táto rutina ukazovala vo veľkých rozmeroch aj v Číne, Otomanskej ríši, Rímskej ríši či Južnej Ázii. Na blízkom východe bolo rozvinuté otroctvo, v Indii sa rozvíjal obchod, a investície do čínskych kanálov a rímskych ciest boli obrovské. K veľkej zmene však nedošlo. V obvyklom ekonomickom argumentovaní musí byť niečo hlboko chybné. Inak povedané, výlučná závislosť na ekonomickom materializme pri vysvetľovaní moderného sveta, či už ide o ľavicový historický materializmus, alebo pravicovú ekonómiu, je chybná. Trik je v myšlienke ľudskej dôstojnosti a slobody. Ako hovorí hospodársky historik Joel Mokyr, “ekonomické zmeny v každom období závisia na tom, čomu ľudia veria viac ako si väčšina ekonómov myslí.” Obrovské materiálne zmeny boli dôsledkom, nie príčinou. Boli to práve idey, alebo “rétorika”, ktoré spôsobili zbohatnutie, a s ním nástup osobných slobôd.

Deirdre N. McCloskey je profesorkou ekonómie, histórie, angličtiny a komunikácie na University of Illinois v Chicagu. Je autorkou trinástich kníh o ekonómii, histórii ekonómie, štatistike, rétorike a literatúre ako aj memoáru “Crossing”. Pracovala ako spolueditorka Journal of Economic History  a často prispieva do akademických časopisov. Jej najnovšou knihou je “Bourgeois Dignity: Why Economics Can’t Explain the Modern World.” (Dôstojnosť buržoázie: Prečo ekonómia nedokáže vysvetliť súčasný svet)

Esej vyšla v knihe The Morality of Capitalism, 2011, ed. Tom Palmer

Pre INESS preložil Igor Kossaczký