„Zlato bláznov“: Britský daňovník ako najväčší porazený olympiády

Americkí daňovníci si môžu pri spätnom pohľade  vydýchnuť, že pred siedmimi rokmi to spomedzi piatich finalistov nebol New York, ktorý by hostil tohtoročné letné olympijské hry. Medzinárodný olympijský výbor (MOV) svojím výberom hostiteľského mesta Londýn zaistilo britským daňovníkom premrštený účet za ekonomicky najpochybnejšiu športovú udalosť na svete.

Už len samotné uchádzanie sa o usporiadanie olympiády stálo Londýn 25 miliónov dolárov. Navrhovatelia to považovali za dobre využité peniaze,  keďže žiadna iná športová udalosť nepritiahne toľko účastníkov z rôznych častí sveta a nezviditeľní mesto v takom rozsahu. Predpokladalo sa, že olympiáda prinesie Londýnu obrovské ekonomické výhody.

Koniec koncov, vo všeobecnosti sa vie, že veľké športové udalosti ako olympijské hry generujú tzv. "Veľké tresky" turizmu,  ktoré podporujú  miestnu ekonomiku, zatiaľ čo výstavba športovísk a infraštruktúrnych projektov vytvára mnoho nových pracovných miest. Tak to aspoň tvrdia štúdie o ekonomických dopadoch na hostiteľské mesto.

Hovorí sa, že vybudovanie olympijského parku obnoví zanedbanú časť londýnskeho East Endu vďaka novým železničným linkám ako aj zlepšeniu verejnej dopravy. Pri pôvodne odhadovaných 2 miliárdách dolárov sa takáto obnova javila byť zmysluplnou investíciou.

Toto ekonomické sebavedomie pochádza zo svojrázneho výkladu  ekonomickej histórie olympijských hier. Stúpenci londýnskej kandidatúry očakávajú značné „olympijské dedičstvo“, ktoré  úspešný priebeh hier pretaví do zvýšeného post-olympijského turizmu a priláka nových investorov vďaka zlepšeniu infraštruktúry v zanedbaných mestských štvrtiach.

Bohužiaľ, ako ilustrujú tohtoročné ale aj minulé olympiády, pre britských daňovníkov takáto pro-olympijská propaganda predstavuje víťazstvo nádeje nad skutočnosťou.

Pre tohtoročné hry bol pôvodný odhad nákladov 4,7 miliardy dolárov. Do dvoch rokov sa oficiálne odhady zvýšili na 15 miliárd, viac ako trojnásobok odhadov z roku 2005. Keďže sa financovanie olympiády zo súkromných zdrojov poriadne nerealizovalo, zozbieralo sa 15 miliárd narýchlo od daňových poplatníkov.

Národný kontrolný úrad Veľkej Británie odhalil, že financovanie súkromného sektoru dnes predstavuje menej ako 2% z olympijského rozpočtu, pričom parlamentný výbor pre verejné účty odhaduje celkové náklady na 18 miliárd dolárov. Ešte horšie dopadla analýza siete Sky Sports TV, ktorá zahrnula aj náklady na obnovu verejnej dopravy, a ktorá takto vyčíslila náklady na neuveriteľných 38,5 miliárd.

Táto finančná kalamita by nemala byť prekvapením. Veľké rozpočty a dlhová záťaž sú stále najpravdepodobnejšie dôsledky olympiády.

Čínska vláda vyčlenila z rozpočtu 14,2 miliardy dolárov, ale nakoniec minula na svoju olympiádu v Pekingu 40 miliárd. Olympiáda z Atén v roku 2004 stála 10 násobok pôvodného odhadu nákladov 1,6 miliárd dolárov. Desaťročie predtým skončili po barcelonských olympijských hrách s „rozpočtovou dierou“ 6,1 miliardy španielski daňovníci.

Trvalo celé tri desaťročia,,  kým bol splatený 2,7 miliardový dlh montrealskej olympiády z roku 1976. Montreal nasledoval hneď po tragickej olympiáde z roku 1972 v Mníchove, kde okrem tragickej straty na životoch zaplatili nemeckí daňovníci 687 miliónov dolárov.

Aj malé zisky dosiahnuté zimnou olympiádou v Salt Lake City (2002) a  letnou olympiádou v Atlante (1996) boli iba iluzórne, pretože nezahrňujú milióny dolárov vložené do bezpečnostnej asistencie zabezpečenej americkým ministerstvom obrany (2002), alebo 2 miliardy zahrnuté ako výdavky federálnej, štátnej a lokálnej správy.

38 miliardová pomoc daňovníkov v ére fiškálnej úspornosti je stráviteľná ešte menej, ak vezmeme do úvahy, aký malý ekonomický úžitok získajú Briti za svoje úsilie.

Nedávna správa Goldman Sachs uvádza len obmedzený prospech pre britskú ekonomiku a to len do konca roku. Podobne sa vyjadril aj Richard Morawetz z Moody’s: “Myslíme si, že olympiáda pravdepodobne neprinesie výrazné naštartovanie britskej ekonomiky a veríme, že vplyv rozvoja infraštruktúry na HDP Veľkej Británie sa už prejavil.“
Odkaz londýnskych hier bude odrážať odkaz prakticky všetkých predošlých hostiteľských miest. Ako jasne ukazujú akademické štúdie, prísľub dlhodobého prospechu je len ekonomická ilúzia.

Nárast turizmu je okrajový, celkom dočasný, a pre takú známu destináciu, akou je Londýn, ešte menej zreteľný. Z predošlých olympiád neexistuje empirický dôkaz, ktorý by naznačoval čistý rast zamestnanosti alebo reálneho príjmu na obyvateľa v Londýne.

Rovnaké peniaze mohli byť vynaložené na oveľa viac prospešné projekty, než len dočasne posilnenie pocitu národnej hrdosti. Preťaženým daňovníkom radšej mohlo byť dovolené ponechať si ich vlastné peniaze, aby ich minuli podľa vlastného uváženia. Našťastie, MOV výberom Londýna ušetril aspoň náklady americkým daňovníkom, ako aj urážku  ich transatlantických bratrancov.

Zdroj: CATO

Pre INESS preložil Michal Karaba