Francúzsky rozpočet ako zabijak rastu

Aká to irónia. Francúzsky prezidentský kandidát, ktorý kedysi kandidoval s heslom rast miesto škrtov dnes, keď je prezidentom, chystá pre Francúzsko najväčší daňový šok - skutočného zabijaka rastu.

Rozpočet na rok 2013 bol zverejnený minulý piatok s tým, že je to „najvyššie úsporné úsilie za posledných 30 rokov“ - teda aspoň podľa prezidenta Hollandeho. Nasledujúc obhajobu zlatého pravidla svojho predchodcu, socialistický prezident plánuje znížiť deficit v budúcom roku na 3% (oproti 4,5% v tomto roku) s cieľom nebyť obeťou v rukách trhu.

Samozrejme, že investori možno uvítajú túto zdanlivú prezidentovu náruživosť. Samozrejme, že Nemecko môže byť potešené tým, že Flamby sa vrátil po predvolebnej kampani do reality.

Znižovanie deficitu však nie je francúzskym problémom samo o sebe: záleží hlavne na spôsoboch, ako to chce vláda urobiť. Za rétorikou o „odvážnom a zodpovednom rozpočte“ alebo dokonca o „rozpočte víťazstva“ sa v skutočnosti skrýva rozpočet, ktorý je založený na zvyšovaní daní (24 mld. eur) - a nie na škrtaní výdavkov (10 mld. eur). V krajine, v ktorej 56% HDP tvorí verejný sektor a verejný dlh sa blíži k hranici 90% HDP, by sa od zodpovednej vlády najprv čakalo spustenie vážneho úsilia na zníženie úrovne verejných výdavkov.

Realita je však taká, že celkové daňové zaťaženie vzrastie zo 44,9% na 46,3% HDP, zatiaľ čo vládne výdavky sa „stabilizujú” pri 56,3% HDP. Výnosy dane z príjmov majú vzrásť o 25% (z 59 mld. na 73 mld. eur). Nové daňové pásmo sa vytvorí 45% sadzbou nad hranicou 150,000 eur a samozrejme aj slávnou 75% sadzbou (týkajúcej sa zdaňovania práce) nad hranicou 1 miliónon eur. Táto strmá progresivita nie je dobrým stimulom na vytváranie investícií či inovácií. Postavenie samostatne zárobkovo činných osôb sa zhorší. Kapitálové zisky z predaja akcií firmy sa budú daniť sadzbou 60,5%, podnet odrádzajúci od akéhokoľvek start-upu. Skupina podnikateľov s názvom „holub“ (holub tu symbolizuje niekoho, kto za všetkých platí, ale jedného dňa môže odletieť) už naplánovala demonštráciu na 7. októbra. Výnosy zo zdaňovania firiem by mali stúpnuť o 30% na 52 mld. eur (najmä obmedzením možností daňových odpisov veľkých firiem). Ťažko pochopiť, ako môže francúzskemu problému s vysokou nezamestnanosťou (ktorá nedávno dosiahla 10%) a nedostatkom konkurencieschopnosti kvôli vysokým nákladom práce, pomôcť takýto typ politiky (špeciálne potom, ako vláda minulý rok znížila vek odchodu do dôchodku na 60 rokov pre osoby, ktoré pracovali od 18 rokov a zvýšila minimálnu mzdu).

Vláda dnes tvrdí, že väčšiu časť nového daňového bremena ponesú bohaté domácnosti a veľké firmy. Toto znie skoro ako triedny boj, aj keď človek vie, že zasiahnutie bohatých v konečnom dôsledku zasiahne chudobných - či už preto, že bohatí obmedzia svoje investície alebo investujú inde. Podľa Únie daňovej správy sa v skutočnosti ukazuje, že 16 miliónov zdaňovaných domácností (z 36 miliónov) bude postihnutých zvýšením dane z príjmu a odstránením výnimiek. Strop daňovej úľavy na jedno dieťa sa zníži z 2,300 eur na 2,000 eur, čo sa dotkne rodín zo strednej triedy, ktoré platia daň z príjmu. Nové zdaňovanie kapitálových ziskov a úspor potrestá nižšiu a strednú triedu, ktoré sa snažia šetriť. Navyše, jedno z opatrení, ktoré prijala vláda počas leta, už stihlo znížiť kúpnu silu pracujúcich: zrušenie nezdaňovania hodín odpracovaných v nadčasoch.

Vládne mzdy sú zmrazené na 80 mld. eur - ale neznižujú sa. Dokonca aj škrt v rozpočte týkajúci sa menej dôležitého ministerstva kultúry je malý (z 2,54 mld na 2,43 mld, teda formálne 110 miliónové zníženie). Vo vládnych úradoch má síce zaniknúť 12,300 miest, ráta sa ale s vytvorením nových 11,000 miest financovaných z verejných zdrojov, a to už po vytvorení 6,800 miest, ktoré sa udialo počas leta. Pravidlo nenahradzovania zamestnancov odchádzajúcich do dôchodku, ktoré zaviedol bývalý prezident Sarkozy, bolo zrušené. Aj keď sa tvrdí, že vládne programy budú redukované (hoci premiér Jean-Marc Ayrault žiadne konkrétne v poslednom televíznom vystúpení nespomenul), je ťažké vidieť, kde by sa malo v škrtoch nájsť sľubovaných 10 mld. eur.

Nedávna NBER štúdia Alberta Alesina, Carla Favera and Francesca Giavazzia zistila, že fiškálne úpravy zamerané na zníženie výdavkovej strany rozpočtu sú „spájané s miernejšími a krátkodobejšími recesiami“, v mnohých prípadoch sa jej dokonca vyhnú, zatiaľ čo pre konsolidáciu zvyšovaním daní sú charakteristické „dlhotrvajúce a hlboké recesie“. Je najvyšší čas, aby Francúzsko vážne zefektívnilo svoju správu (potlačením niektorých častí svojho decentralizovaného systému, napr. Département ­- časť miestnej správy) a znížilo svoje verejné výdavky. Niet pochýb, že aj Sarkozy míňal prehnane veľa a počas jeho vlády sa verejný dlh zvýšil o 30% (čo dnes výrazne oslabuje kritiku zo strany opozície), ale pred piatimi rokmi odštartoval snahu o zracionalizovanie štátnej správy svojou Revue générale des politiques publiques (analýza nákladov a prínosov francúzskej verejnej politiky s cieľom reformy vlády) a bol to dobrý začiatok. Nová vláda túto iniciatívu zdá sa zahodila.

Nakoniec spomeňme obvyklý optimistický odhad budúcoročného rastu. Vláda začala s prognózou 1,2%, neskôr ju pre potreby rozpočtu znížila na 0,8%. Ekonómovia predpokladajú 0,3%. Rozdiely to pritom nie sú kozmetické, 0,1% tu reprezentuje jednu miliardu eur. Keďže je zjavné, že plánovaný daňový šok spôsobí pokles ekonomickej aktivity, človek môže len s prekvapením hľadieť na vládne prognózy rastu v ďalších rokoch: 2% !

Francúzsky obrat k fiškálnej zodpovednosti po takmer štyridsiatich rokoch deficitných rozpočtov by mohol znieť ako dobra správa. Podstatný je však spôsob, ktorý sa na túto cestu k fiškálnej vyrovnanosti volí, a bohužiaľ, pán Hollande si vybral cestu konsolidácie ďalšími daňami a žiadnymi reformami. Keďže Francúzsko je jedným z kľúčových hráčov európskej hry, stojí za zamyslenie, či tieto kroky čoskoro nepovedú k zániku eura.

Autor je redaktor frankofónnej platformy Atlas Economic Research Foundation
www.UnMondeLibre.org

Preložil Ján Dinga