Esejistická súťaž Aká je cena štátu a kto ju platí? - Denisa Pichlerová

Prinášame Vám ďalšiu z víťazných prác esejistickej súťaže: "Aká je cena štátu a kto ju platí?".  Druhé miesto získala Denisa Pichlerová zo Strednej odbornej školy v Rakoviciach.

V ktorých oblastiach by mal štát míňať viac a v ktorých by mal ubrať?

Možno na túto otázku „ v ktorých oblastiach by mal štát míňať viac a v ktorých by mal ubrať?“ by sa očakávala presná, trefná, konkrétna odpoveď aj s návodom ako postupovať, žiaľ, taká presná odpoveď  neexistuje. 

V praxi však sa uplatňuje so strany štátnej moci krajín sveta zásada míňania finančných prostriedkov nad úroveň dosahovaných príjmov štátnych rozpočtov. Tempo „ míňania “ peňazí je také vysoké, že v oblasti zadlžovania prijímajú štáty nové úverové stropy zadĺženia  siahajúce až do biliónov dolárov. Existuje vôbec východisko zo zadlžovania? Kedy príde doba, že dlhy bude treba zaplatiť? Nepôjde svet tzv. „ gréckou cestou,“ kedy veritelia dlžníkovi odpustia dlhy, lebo ten ich aj tak nebude schopný splatiť? 

Takéto riešenie dlhu štátu nie je v podstate klamanie samých seba, že na všetko máme i keď nato nemáme? Bohužiaľ, nakoniec tieto dlhy i tak všetci zaplatíme i keď cez iný kanál, level,...

Veď napríklad len Slovenská republika podľa www.cenastatu.sk má v roku 2012 štátny dlh 34,5 miliardy eur. Pri 4,35 % úrokoch zo štátnych úverov zaplatí Slovensko na úrokoch ročne viac ako 1 miliardu eur. Len deficit štátneho rozpočtu v roku 2012 má byť 3,3 miliardy eur.  Výdavky štátu v roku 2012 majú byť 17,3 miliardy eur. Nepokrytie výdavkov štátu je na úrovni 19 %, alebo daňové a nedaňové príjmy štátu pokrývaju výdavky štátu iba na 80,9 %. 

Aby nás občanov „ správcovia“ štátu upokojili, tvrdia nám, že deficit štátu v danom roku tvorí „iba“ 4,9 % HDP. Samozrejme, že číslo 4,9 % je „kozmeticky“ menšie ako vypočítaných 19%. 

Prečo politici si vytvorili porovnávania deficitu štátneho rozpočtu v danom roku s HDP s tým, že údajne do hodnoty 3 % sa predsa ešte nič nedeje? Ozaj sa nedeje? Veď takto a možno aj inak postupovali aj také krajiny ako je Grécko, Írsko, Portugalsko, Španielsko, atď. a dospelo to až k neriešiteľnému problému s deficitom, ktorý dané krajiny v dlhovej oblasti nevedia riešiť bez pomoci krajín sveta. 

Úlohou tejto eseje je odpoveď na tému „ v ktorých oblastiach by mal štát míňať viac a v ktorých by mal ubrať?“ 

Odpoveď by mohla byť: „Štát musí, môže a má míňať nato, načo má, bez toho aby dane zvyšoval, zaťažoval obyvateľov a práve naopak, do budúcnosti by sa mal podiel zaťažovania občanov daňami znižovať.“ 

No, dobre, ale ako nato?

V roku 1992 prebehla u nás daňová reforma, ktorá rozdelila dane na dane priame a nepriame (uvedenie do praxe bolo od roku 1993). Žiaľ, nikde sme sa ako študenti nedozvedeli presné pravidlá výdavkov štátu. Ani žiadna reforma pravidiel „ vnímania“ peňazí štátu neprebehla. Práve tu by mohla byť aj odpoveď na otázku míňania peňazí štátu. Napríklad míňanie by bolo pevne naviazané na daňové príjmy a na „ tvrdú adresnosť míňania“. Ak napríklad spotrebná daň z minerálnych olejov bola zaplatená vodičmi motorových vozidiel, príjmy tejto dane „ musia“ byť použité v rozvoji cestnej siete, atď. 

Myslím si, že aj tu Slovensko čaká veľká adresná reforma výdavkov štátu s tvrdými pravidlami míňania iba do výšky tvorby zdrojov a to tam, kde zdroje vznikli. Tak by sa mohol dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet a obťažovanie obyvateľov daňami a „starosťami“ štátu o svoj rozpočet by bol, eliminovaný.

Denisa Pichlerová