INESS - 15.07.2013
Problém s demokraciou
Keď ide o politiku, verejnosť je neuvedomelá a chýbajú jej aj tie najzákladnejšie fakty, ktoré by potrebovala na vytvorenie kvalitných úsudkov ohľadom politických záležitostí. Nový prieskum sprostredkovaný agentúrou Ipsos-MORI upozorňuje, ako ďaleko môže táto neuvedomelosť zájsť. Okrem iného prieskum odhalil že:
• 29% ľudí si myslí, že míňame viac na príspevok v nezamestnanosti, než na penzie, i keď v skutočnosti na penzie míňame 15-krát viac (4.9 oproti 74.2 miliardám libier);
• 26% ľudí si myslí, že pomoc rozvojovým krajinám je medzi najvyššími dvomi lebo tromi položkami vlády, aj keď v skutočnosti tvorí len 1.1% výdavkov (7.9 miliardy libier) v roku 2011/2012. Ľudí, ktorí si myslia, že najväčšou položkou rozpočtu je rozvojová pomoc, je viac ako tých, ktorí si myslia, že touto položkou sú penzie (74 miliárd libier) alebo vzdelanie (51,5 miliárd libier);
• Verejnosť si myslí, že 31% populácie tvoria imigranti napriek tomu, že oficiálne štatistiky tvrdia, že je to len 13%. Vo veľkom preceňujeme podiel moslimov v populácii. V priemere očakávame, že moslimov je 24%, aj keď v Anglicku a Walese je ich v skutočnosti 5%;
• Zo zoznamu úsporných opatrení, 33% ľudí označí zavedenie stropu dávok (ako DHN) vo výške 26 000 libier na domácnosť za opatrenie, ktoré ušetrí najviac. To je dvakrát viac, ako množstvo ľudí, ktoré označí zvýšenie veku odchodu do dôchodku na 66 rokov pre mužov aj ženy, alebo odobratie nároku na detské prídavky, ak príjem člena domácnosti presiahne 50 000 libier. V skutočnosti ušetrí zavedenie stropu 290 miliónov libier, zatiaľ čo zvyšovanie veku odchodu do dôchodku ušetrí 5 miliárd libier a redukovanie nárokov na detské prídavky pre bohatšie domácnosti 1.7 miliardy libier.
Toto jednoducho nie sú „chybičky“, ale absolútne “trapasy“.
Nevedomosť je úplne racionálna a pochopiteľná. Problémom však je, že toto sú ľudia, ktorí rozhodujú o tom, kto vedie túto krajinu. Ako môžete vybrať najlepšiu politiku sociálneho štátu, pod “najlepšou” rozumej tú, ktorú by ste vybrali, keby ste mali k dispozícii všetky dostupné informácie, keď o sociálnom štáte neviete vôbec nič? Ako môžete zistiť, ktorá z dvoch hlavných politických strán ponúka najlepšiu imigračnú politiku, ak o imigrácii nemáte ani predstavu?
Samozrejme, že nemôžete. Avšak posunúť dobre informovanej elite ešte väčšiu moc sa zdá byť ešte hlúpejšie.
Politická psychológia naznačuje, že čím viac informácii máte o niečom, tým viac vzdorujete novým a protichodným informáciam, inak povedané, tým viac ste dogmaticky ideologický. Táto ideológia je často odetá do terminológie, ktorá znie neutrálne, ale obsahuje významné predpoklady o úlohe štátu a jeho schopnosti efektívne riešiť problémy spoločnosti. Má ešte stále niekto chuť na politiku “založenú na odbornosti?”
Avšak toto je problémom nielen volieb, ale aj akéhokoľvek iného druhu štátnej správy, ktorá dáva moc do rúk expertom. Pokiaľ sú experti naskrz dogmatickí, zvyšovanie ich právomocí môže byť ešte horšie, ako posun každej problematickej politiky smerom k referendu, ktoré by mohlo byť menším zlom (hoci stále veľmi neatraktívnym).
Vyzerá to tak, že v demokracii čelíme voľbe medzi nezaujatými ignorantmi a dobre informovanými ideológmi. Nemáme dôvod očakávať, že jedni či druhí zvolia čokoľvek, blízke „správnej“ politike akéhokoľvek problému. Navyše, podľa argumentov Jeffrey Friedmana, na rozdiel od zakúpenia „nesprávnej“ príchute zmrzliny, ktorú si môžete v podstate okamžite kúpiť s inou príchuťou, mechanizmus spätnej väzby v politike je slabý a ťažko rozpoznateľný.
Odpoveďou na tieto ochromujúce limitácie by mohlo byť rozoznanie týchto slabostí a preferencia decentralizovaných trhových mechanizmov. Nemôžeme síce vyriešiť problém neuvedomelých voličov alebo dogmatických elít, ale môžeme sa aspoň pokúsiť odobrať z ich rúk toľko moci, koľko je len možné.
Článok bol publikovaný na Adam Smith Institute.
Pre INESS preložil Samuel Trizuljak.
ocenenia
