Klimatická predpoveď: Poplach sa ruší!

Aj keď správa IPCC stále zveličuje mieru otepľovania, je už opatrnejšia pri hodnotení jeho dôsledkov.

Medzivládny panel OSN o klimatických zmenách (IPCC) zanedlho zverejní druhú časť svojej najnovšej správy o pravdepodobnom dopade klimatických zmien. Zástupcovia vlád sa stretávajú s vedcami, aby zatraktívnili – pardón, prepísali – zhrnutie odhadov vedcov ohľadne nadchádzajúcich búrok, súch a chorôb. Ale skutočná správa, známa ako AR5-WGII, nie je ani zďaleka tak desivá ako jej predchodca spred siedmych rokov.

Report z roku 2007 bol prešpikovaný chybami o himalájskych ľadovcoch, amazonskom pralese, africkom poľnohospodárstve, nedostatku vody a iných veciach, ktoré sa všetky zmýlili v smerovaní výstrah. To viedlo výbor národných akadémií vied ku kritike spôsobu písania tohto reportu, ale niektoré z ich odporúčaní boli jednoducho odignorované.

Iné naopak padli na úrodnú pôdu. Podľa uniknutých informácií je nový report tentokrát omnoho opatrnejší a hmlistejší pri témach. ako sú zhoršujúce sa cyklóny, zmeny v zrážkach, ľudia opúšťajúci domovy kvôli zmenám klímy, a celkové náklady globálneho otepľovania.

Správa znížila celkové náklady za oteplenie o 2,5 stupňov Celzia počas tohto storočia na menej ako 2% HDP. To je výrazne menej ako známa predpoveď lorda Sterna, ktorý vo svojom vplyvnom reporte pre britskú vládu v roku 2006 predpovedal že klimatické zmeny budú stáť 5%-20% svetového HDP.

Chystaný report podľa všetkého uznáva, že klimatické zmeny doteraz nevyhubili žiadny živočíšny druh, a vyjadruje „veľmi malú istotu“ že sa tak stane. Objavuje sa v nej nový dôraz na to, že klimatická zmena nie je jediným environmentálnym problémom, na ktorom záleží, a na to, že je skôr dôležité prispôsobiť sa jej a nie predísť jej. A predsa report predpokladá o 70% väčšie oteplenie v posledných desaťročiach tohto storočia ako naznačujú najlepšie výskumy. Je to preto, že sa prehnane spolieha na modely, namiesto toho aby sa spoliehal na dáta v prvej časti IPCC reportu – na skutočnú vedu – ktorý bol zverejnený v septembri 2013.

V decembri 2012 som predpovedal že IPCC bude musieť znížiť svoje odhady budúceho otepľovania v reakcii na nové výsledky testov citlivosti (citlivosť je množstvo oteplenia v dôsledku zdvojnásobenia oxidu uhličitého v atmosfére). Článok „Schladenie strachu z klimatických zmien“ (19.12.2013) viedol k búrke protestov, v ktorých ma nazvali „protivedeckým“ a „popieračom“ a horšími výrazmi.

Septembrový IPCC report zanechal akékoľvek pokusy odhadnúť najpravdepodobnejšiu „citlivosť“ klímy na zdvojnásobenie oxidu uhličitého v atmosfére. Vysvetlenie pochované v technickom zhrnutí vydanom až v januári je, že „odhady odvodené z pozorovaných klimatických zmien skôr zodpovedajú hodnotám [citlivosti] v spodnej časti pravdepodobnostného rozsahu pozorovaného otepľovania povrchu a oceánov.“

Preklad: Dáta naznačujú, že pravdepodobne čelíme menšiemu otepľovaniu ako indikujú modely, ale nechceme to povedať nahlas.

Londýnsky think tank Nadácia Stratégie pre Globálne Otepľovanie (The Global Warming Policy Foundation) zverejnila 5. mája dôkladný prehľad všetkých spoľahlivých štúdií citlivosti. Autormi sú britský klimatický vedec Nic Lewis (ktorý nemá žiadnu akademickú príslušnosť, ale jeho reputácia rastie odkedy objavil do očí bijúce štatistické skreslenie, ktoré prehnane zvýšilo citlivosť v predošlom IPCC reporte) a holandský vedecký autor Marcel Crok. Tvrdia, že septembrový IPCC report „utajil dobré správy o globálnom otepľovaní“ a že „najlepšie dôkazy z pozorovaní naznačujú, že naša klíma je podstatne menej citlivá na sklenníkové plyny ako si predtým klimatickí vedci mysleli.“

Páni Lewis a Crok argumentujú, že priemer najlepších štúdií založených na pozorovaniach ukazuje, že pri zdvojnásobení úrovne oxidu uhličitého po 70 rokoch môžeme očakávať, že bezprostredné oteplenie veľmi pravdepodobne bude niekde medzi jedným a dvomi stupňami Celzia, pričom najlepší odhad je 1.35 stupňa Celzia. To je omnoho nižšie ako IPCC predpokladá v pripravovanej správe.

Stručne povedané oteplenie, ktoré sme zažili za posledných 35 rokov – okolo 0.4 stupňa Celzia, ak spriemerujeme merania satelitov a staníc na zemi – bude pravdepodobne pokračovať podobnou rýchlosťou: niečo vyše stupňa za storočie.

Krátko počas 90tych rokoch sa zdalo, že oteplenie je také rýchle, ako by modely chceli. Ale za posledných 15-17 rokov nenastalo prakticky žiadne čisté oteplenie („medzera“ ktorú už teraz pripúšťa aj IPCC), čo je fakt, ktorý modely nepredpokladali a majú ho teraz problém vysvetliť. Najobľúbenejšie post hoc vysvetlenie je, že vďaka prirodzenej variabilite v oceánskych prúdoch od roku 2000 uniká do oceánov viac tepla, aj keď dôkazy nie sú práve presvedčivé.

Nič z tohto neprotirečí základnej fyzike. Zdvojnásobenie oxidu uhličitého nemôže samo osebe vygenerovať oteplenie viac ako o 1.1 stupňa Celzia, akokoľvek dlho trvá. Všetko údajné oteplenie nad túto hodnotu má vyplynúť zo zosilňovacích faktorov, súvisiacich predovšetkým s vodnou parou a oblakmi. Čistý efekt týchto faktorov je však témou mnohých svárlivých debát.

Vo vede o klíme skutočná debata nikdy nebola medzi „popieračmi“ a ostanými, ale medzi „vlažnými“, ktorí si myslia, že ľudmi spôsobené klimatické zmeny sú skutočné ale pomerne neškodné a tými, ktorí si myslia, že budúcosť je znepokojujúca. Vedci ako Judith Curry z Georgia Institute of Technology a Richard Lindzen z MIT sa počas ostatných rokov čoraz viac posúvajú smerom k „vlažnému“ postoju.

Z nedávno uniknutého návrhu správy IPCC o dopadoch - aj s jeho „prehnane veľa predpokladmi“ – je zjavné, že keď ide o následky na ľudský blahobyt počas zvyšku tohto storočia „pre väčšinu sektorov ekonómie dopad klimatických zmien bude malý v pomere dopadu ostatných činiteľov, ako sú ekonomický rast a technológie“. Ak sa teplota zmení o približne 1 stupeň medzi dneškom a rokom 2090, ako vypočítal Lewis, dopady budú ešte menšie.

V skutočnosti si väčšina expertov myslí, že malé množstvo oteplenia rozložené počas dlhšieho obdobia prinesie ľuďom zvýšenú prosperitu. Štúdie ľudí ako je sám autor IPCC reportu a ekonóm Richard Tol zo Sussex University v Británii ukazujú, že globálne otepľovanie tak už pravdepodobne spravilo. Ľudia sa môžu zmene prispôsobiť – čo v podstate znamená využiť jej výhody a minimalizovať škody. Satelity zachytili približne 14% rast zelene na Zemi počas ostatných 30 rokov, vo všetkých typoch ekosystémov, čiastočne ako výsledok ľuďmi zapríčinenými emisiami CO2, ktoré umožňujú rastlinám rásť rýchlejšie a používať menej vody.

Stále tu je riziko že súčasná veda sa mýli a nastane náhle oteplenie, ktoré bude mať katastrofálne následky. A ak by doteraz obnoviteľná energia dokázala, že je lacná, čistá a šetrná vo využívaní pôdy, bolo by správne, keby sme to malé riziko veľkej katastrofy riešili rýchlym nahrádzaním fosílnych palív veternou, solárnou alebo bioenergiou prvej generácie. Ale keďže sa tieto formy energie ukázali byť predražené, poškodzujú životné prostredie a vyžadujú veľké množstvo pôdy, vyzerá to tak že v našej snahe bojovať proti otepleniu používame ekonomický ekvivalent chemoterapie proti chrípke.

Takmer každé globálne environmentálne strašenie ostatných 50tich rokov sa ukázalo ako prehnané, vrátane populačnej explózie, pesticídov, kyslých dažďov, ozónovej diery, klesajúceho počtu spermií, geneticky modifikovaných plodín a vraždiacich včiel. V každom z týchto prípadov na základe strašenia vedci získali obrovské dotácie, a potom ticho konvergovali k názoru že problém je omnoho miernejší ako extrémne hlasy predpokladali. Globálne otepľovanie nie je žiadnou výnimkou.

Matt Ridley je autorom knihy „Racionálny optimista“ a člen Britskej snemovne lordov
Pôvodne vyšlo na WSJ, 27. marec 2014