Úlohy pre novú komisiu

Ušetriť 252 mld. eur, naštartovať rast, a prepojiť EÚ s voličmi.

Pred pár dňami bol predstavený návrh obsadenia novej Európskej komisie. Veľa priestoru bolo venované tomu, kto obsadil ktoré posty, ale málo sa písalo o tom, čo by komisia mohla dosiahnuť. Nezávislá organizácia Open Europe zhrnula základné ciele, o ktoré by sa komisia mala usilovať, a ktoré by priniesli významné úspory aj slovenským daňovým poplatníkom. Bez toho, aby bolo obmedzené financovanie priorít. Navrhované kroky by zoštíhlili administratívu únie, obmedziili neefektívne výdavky (napr. štrukturálne fondy, niektoré platby farmárom) a uvoľnili stále regulovaný cezhraničný trh so službami.

Jedenásťbodový mandát pre nastupujúcu Európsku komisiu

1.      Rozhodovať na lokálnej úrovni: Je načase, aby EÚ prestala iba rozprávať o rozhodnutiach, ktoré vznikajú tak blízko k dotknutým občanom ako sa len dá, ale začala tak skutočne konať. EÚ sa v príliš mnohých oblastiach angažuje zbytočne.

• Vymenovať nového komisára pre subsidiaritu: táto osoba by bola zodpovedná za hodnotenie nových, ako aj starých zákonov na úrovni EÚ tak, aby boli primerané, mali pridanú hodnotu a nemohli byť lepšie zvládnuté na národnej alebo lokálnej úrovni. Akékoľvek zákony, ktoré toto nespĺňajú, by mali byť zrušené.

2.      Chopiť sa transparentnosti: Napriek niekoľkým krokom tým správnym smerom, vnútorné fungovanie EÚ zostáva príliš neprehľadným, kde osobitné záujmy lobistických skupín a vyhľadávanie renty dosahujú významný vplyv pri tvorbe európskych zákonov a politík.

• „Test pôvodu“ pre nové EÚ zákony: všetky nové zákony by mali byť jasne označené podľa toho, odkiaľ pochádzajú, t. j. z ktorej časti Komisie a pod tlakom ktorého štátu alebo záujmovej skupiny. To spraví legislatívny proces EÚ zodpovednejším a transparentnejším, nakoľko bude ľahšie odhaliť lobing zo strany záujmových skupín.

• Jednoduchší prístup k EÚ dokumentom: Skutočná sloboda poskytovania informácií, ktorá ukončí existujúce výnimky pre kľúčové dokumenty. Zápisnice z kolégia komisárov a Výboru pre obchodnú politiku (ktorá rozhoduje vo veciach ako anti-dumpingové sankcie) by mali byť zverejnené.

• Žiadne ďalšie financovanie think-tankov alebo pro-integračných lobistických skupín: V ideálnom prípade by mala Komisia useknúť všetky financie think-tankov a spolitizovaných mimovládnych organizácií – hlavne tých, ktoré sa hlásia k širšej európskej integrácii – nakoľko tým vzniká zabudovaný konflikt záujmov. Prinajmenšom by malo dôjsť k tomu, že všetky skupiny, plne alebo čiastočne financované Komisiou alebo inými EÚ inštitúciami, by mali byť v tomto zmysle jasne odmietnuté.

3.      Prepojiť Európu s voličmi: Voľby do Európskeho parlamentu jasne ukázali, že bez silného tlaku na posilnenie demokratickej kontroly voči EÚ, sa voliči postavia proti celému projektu.

• Rešpektovanie vôle národných parlamentov: Národné parlamenty zostávajú najsilnejším zdrojom legitimity demokracie v Európe. Na rozdiel od minulosti, Komisia by mala rešpektovať výhrady členov národných parlamentov voči návrhom EÚ a zaviazať sa k ošetreniu „žltých kariet“ – ktoré udeľuje, ak jedna tretina národných parlamentov namieta voči legislatívnemu návrhu – ako de facto „červenú kartu“ a zrušiť návrh.

4.      Okresať výdavky Bruselu: ako väčšina národných vlád, aj európske inštitúcie sa musia stať efektívnejšími z hľadiska výdavkov.

• Okresať výhody a platy: Platy a podmienky európskych úradníkov zostávajú veľmi výhodné v porovnaní s mnohými národnými správnymi orgánmi a väčšinou súkromného sektora. Mali by sme začať s miernym znížením o 5% v oblasti najnižších mzdových pásem, 10% v oblasti stredných mzdových pásem a 15% v oblasti vyšších platových pásem. To by viedlo k úspore 391mil. eur v rámci všetkých inštitúcií. 

• Daňová reforma EÚ: 16% príspevok za prácu v zahraničí pre mimobruselských úradníkov by mal byť úplne zrušený – iba u zamestnancov Komisie by sa ušetrilo 290 mil. eur ročne z rozpočtu EÚ. 

• Žiadne ďalšie „doživotné miesta“: Malo by byť jednoduchšie prepustiť úradníka Komisie na základe výkonnosti – žiadne ďalšie „doživotné miesta“. 

• Zrušiť zbytočné orgány, tzv. quangos: Zbavenie sa európskych quangos a inštitúcií, ktoré nemajú špeciálny význam a duplikujú prácu iných (ako Hospodársky a sociálny výbor, Výbor regiónov), by mohlo ušetriť európskym daňovým poplatníkov 364mil. eur ročne.

5.      Koniec výdavkom, ktoré ničia rast: Veľký kus rozpočtu je v najlepšom prípade neefektívny, v najhoršom úplne škodlivý, ak hovoríme o raste zamestnanosti. Hoci o výdavkoch sa rozhodne na úrovni členských štátov a v Európskom parlamente, pri hodnotení viacročného rozpočtu EÚ v polovici jeho obdobia by mala Komisia navrhnúť nasledujúce:

• Ukončiť neustále poskytovanie dotácií pre regionálny rozvoj a ušetriť 156 mld. eur: Vyradenie dotácií pre regionálny rozvoj dookola medzi bohatými členskými štátmi by mohlo daňovým poplatníkom ušetriť 155,6mld eur počas súčasného rozpočtového obdobia 2014-2020, a zároveň umožniť fondom, aby boli lepšie zamerané na skutočne menej rozvinuté regióny.

• Ukončiť poľnohospodárske dotácie „niečo za nič“: Namiesto toho, aby sa peniaze dávali do rúk majiteľom pôdy bez ohľadu na to, čo na nej robia, priame dotácie by mali byť podmienené verejným environmentálnym prínosom ako napr. biodiverzita – a boli by podstatne okresané.

• Dvojnásobné výdavky na vedu a inovácie: Jedna z mála prospešných oblastí v európskych výdavkoch je výskum a vývoj, kde EÚ profituje z previazania výskumných centier a požíva výnosy z rozsahu. EÚ by preto mala minimálne zdvojnásobiť tieto výdavky.

6.      Odbremenenie zamestnávateľov: Jednotný trh EÚ je jediným kolektívnym nástrojom Európy, ktorý skutočne môže generovať rast a zamestnanosť. Je načase skoncovať s nekonečnými frázami o „dokončení“ jednotného trhu a pokračovať konkrétnymi krokmi k odbúraniu alebo obídeniu zostávajúcich reálnych a politických prekážok.

• Dotiahnuť liberalizáciu služieb: Hospodárstvo EÚ by mohlo byť posilnené o 294 mld eur (2,3%HDP), pokiaľ by už dohodnutá Smernica o službách bola plnohodnotne implementovaná a bol pridaný nový princíp „krajiny pôvodu“ – ak môžete obchodovať v jednej krajine EÚ, môžete obchodovať vo všetkých. Komisia by mala s týmto cieľom nastoliť aktualizáciu Smernice o službách, a ak sa nedospeje k dohode vo všetkých 28 krajinách, tí, ktorí chcú usilovať o širšiu liberalizáciu, by mali mať možnosť tak spraviť na základe únikovej cestičky v právnych predpisoch EÚ, ktorá dovoľujú menšej skupine krajín pokračovanie v rámci tzv. „posilnenej spolupráce“.

• Napojiť sa na digitálnu ekonomiku: Posilnenie cezhraničného on-line nakupovania nenastane z večera do rána. Avšak Komisia by mala urýchlene nastoliť praktické riešenia s cieľom to uľahčiť, vrátane vytvorenia skutočného jednotného trhu v oblasti doručovania zásielok – jedného z najväčších problémov pre viacero e-obchodov.

• Pomoc malým a stredným podnikateľom v prístupe k hotovosti: efektívnejšie kapitálové trhy a viac cezhraničných investícií mimo bankového sektora, vrátane rizikového kapitálu a  private equity, by pomohlo v odstránení  súčasnej závislosti malých firiem na bankách, ktoré sa stále zdráhajú im požičiavať. Komisia by mala prehodnotiť existujúce pravidlá – napr. pri rizikovom kapitáli – aby tak vytvorila prostredie pre alternatívne zdroje financovania a investičné programy.

7.      Výber efektívnej energie:  Vysoké ceny energie sú prekážkou ekonomického rastu, záťažou pre spotrebiteľov, stavajú Európu do konkurenčnej nevýhody voči jej hlavným konkurentom. Politiky EÚ v oblasti zmeny klímy nevytvárajú maximálne obmedzenie CO2 emisií pri značnom objeme vynaložených prostriedkov.

• Posun k právne nezáväzným cieľom podielov obnoviteľných zdrojov: Vzhľadom k cene, trhovým deformáciám a nespoľahlivej povahe obnoviteľných zdrojov, by vypustenie cieľov, na rozdiel od čakania do roku 2020, mohlo ušetriť miliardy a dovolilo by členským štátom v presadení efektívnejších foriem znižovania emisií uhlíka.

• Zlúčiť portfóliá Klimatických zmien a Energetiky: Namiesto dvoch protichodných politík, jednej o klimatických zmenách postavenej na základe ochrany životného prostredia, a druhej o energetike, kde má EÚ menšiu právnu autoritu, by mali byť obe spojené pod jedným komisárom.

8.      Prestať hovoriť o znižovaní byrokracie – jednoducho to spraviť: V roku 1996, titulok vo FT hovoril „Začína útok na regulácie EÚ“, ale odvtedy celková zásoba európskych regulácií dramaticky vzrástla. Okresanie európskej byrokracie by malo ako ekonomické, tak aj demokratické výhody. Komisia by sa mala zaviazať k:

• Regulačné rozpočty: rovnako ako u verejných výdavkov, Komisia sa musí naučiť stanovovať priority. Mala by stanoviť systém „jeden dnu, dva von“, kde pri každom novom navrhnutom zákone by musela nájsť aspoň dva také, ktoré by vypustila.

• Sunset clause pre všetky európske právne predpisy: Väčšina členských štátov bude musieť po určitej dobe súhlasiť s pokračovaním platnosti zákona, inak zákon zanikne.
  

• Mechanizmus gilotíny: Každý nový prerokovaný zákon EÚ by mal mať stanovený časový limit pre ukončenie rokovaní, po uplynutí ktorého bude nadobro zlikvidovaný.

• Nabádanie k okresávaniu zákonov: Podporovať povýšenie tých úradníkov EÚ, ktorí by sa významnou mierou podieľali na zrušení právnych predpisov EÚ.

• Mohutný test „rastu a zamestnanosti“ pre všetky nové európske právne predpisy: Komisia by mala prísne kvantifikovať, či prínosy nových právnych predpisov prevyšujú náklady - ak nie, návrh by mal byť zrušený. Nezávislý orgán by mal na to dozerať, zatiaľ čo bude pracovať na zlepšení kvality dopadových štúdií.

9.      Prijať globalizáciu – nebojovať s ňou: Globalizácia predstavuje pre Európu nesmierne možnosti pre vývoz tovarov a služieb na jednej strane, ako aj nižšie ceny pre domácich spotrebiteľov na strane druhej.

• Viac dohôd o voľnom obchode: Komisia musí usilovať o uzavretie ambicióznych a ďalekosiahlych obchodných dohôd tak ako so stálymi, ako aj rozvíjajúcimi sa trhmi, ako Spojené štáty americké, India a Čína. To si bude vyžadovať presun personálu a zdrojov v celej Komisii – v súčasnosti iba 666 úradníkov pracuje na Generálnom riaditeľstve(GR) pre Obchod (2%), v porovnaní s 1029 v GR Komunikácia (3.1%) a neuveriteľných 3813 v GR EuropeAid (11,5%)

• Sektorové dohody o voľnom obchode: Skôr ako sa držať zásady „nič nie je dohodnuté, pokiaľ nie je všetko dohodnuté“, dohody o voľnom obchode by sa mohli uzatvárať skôr a pokrývať iba určité sektory ekonomiky.

• Byť v čele hnutia za globálny rastu a znižovanie chudoby: Komisia by mala navrhnúť jednostranné zníženie alebo odstránenie colných poplatkov a ciel na tovary z menej rozvinutých ekonomík – Dohoda o rozsiahlej a komplexnej zóne voľného obchodu s Ukrajinou by mohla byť precedensom.

10.   Ponechať Európu v pohybe – ale stanoviť spravodlivejšie a jasnejšie pravidlá: Voľný pohyb prináša jasné výhody, ale národné vlády musia mať právomoc chrániť svoje vlastné systémy sociálneho zabezpečenia pred zneužívaním.

• Ochrana proti zneužitiu národného sociálneho systému: Reformovať pravidlá o voľnom pohybe, aby zabezpečili, že iba migranti s ozajstnou a podloženou ekonomickou väzbou k hostiteľskej krajine sú oprávnení žiadať o sociálne dávky.

11.   Zabezpečiť spravodlivé a rovnaké podmienky: Vzhľadom na to, že krajiny eurozóny budú čoskoro ovládať väčšinu v Európskej rade a Rade ministrov, Komisia by mala prihliadať na to, že je potrebné rešpektovať práva a záujmy nečlenov eurozóny. Ak EÚ pripustí politické rozšírenie eurozóny, krajiny mimo eurozóny by si mohli ponechať voľbu prijatia eura alebo vystúpenia z EÚ.

• Princíp „nediskriminácie“: Komisia by mala zahrnúť princíp nediskriminácie vo všetkých svojich návrhoch týkajúcich sa jednotného trhu, aby predišla vytváraniu koaličného hlasovania a nerovnosti, ktoré by mohli viesť k roztriešteniu jednotného trhu.

Originál publikovaný na Open Europe,

Originály obrázkov tu.

Pre INESS preložila Jana Kostovčáková.