INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Je jedno, ako diskusia začne, vždy skončí rovnako. Je jedno, či píšem o tom, že potrebujeme v školstve viac konkurencie, podnikateľských inovácií, že netreba strašiť súkromnými školami a, naopak, že treba viac možností voľby pre rodičov a deti. Vždy sa niekto postaví a zakričí: „A čo školy na dedinách?“. Toto je nesmrteľné zaklínadlo proti akejkoľvek pro-slobodnej reforme školstva, ktorá nemá a nemôže mať explicitný cieľ plošne rovnako zvýšiť kvalitu všetkých škôl na Slovensku.

To, ako sú služby financované, ovplyvňuje ich efektívnosť a kvalitu. Zoberme si stravovanie. Je veľký rozdiel, či štát priamo financuje prevádzku reštaurácií či „len“ nariadi vydávanie stravných lístkov, alebo či reštaurácie financujú platiaci zákazníci. Každý z týchto modelov prináša iné motivácie a spätnú väzbu. Výsledkom prvého sú prívarky a UHO (pre mladšie ročníky: univerzálna hnedá omáčka, legenda socialistického školského stravovania) v školských jedálňach, druhého vývarovne s obedovými menučkami a tretieho normálne reštaurácie a streetfoody.

„O tri roky nám bude chýbať 8 500 učiteľov“, vyhlásili analytici ministerstva školstva na jar tohto roku. Odvtedy márne čakáme na ich publikáciu alebo podrobnejšie prepočty. V médiách si zatiaľ táto téma žije svojím životom a sporadicky sa objavujú články s bombastickými nadpismi ako tento, ktorý práve čítate. Preto je na čase vniesť do tejto emotívnej témy trocha analytického pohľadu.

Žijeme dobu rýchlych zmien, ale školstvo stagnuje a nepripravuje deti na budúcnosť. Toto je klišé, ktoré musel počuť každý. Čo však možno každý nepočul je, že tieto sťažnosti zaznievajú už 200 rokov.

Povedzte mi, aký spoločenský problém riešite, a ja vám poviem, akú vyučovaciu hodinu treba deťom v škole pridať. Takto pristupujú k vzdelávaniu detí niektorí politici na Slovensku

Ešte nedávno abstraktné peniaze z Plánu obnovy sa na ministerstve školstva začali pretavovať do reálnych politík. Aktuálnym príkladom je komponent s názvom: Lákanie a udržanie talentov, v rámci ktorého už funguje nástroj v podobe štipendií pre najlepších domácich študentov. Vďaka nemu dostanú vybraní maturanti, ktorí sa rozhodnú ostať študovať na Slovensku dotáciu 300 eur mesačne. Celkové náklady na štipendia sa odhadujú na viac ako 60 mil. eur.

Odliv mladých, šikovných ľudí do zahraničia je jeden z najväčších problémov Slovenska. Momentálne každý piaty vysokoškolák ide študovať za hranice. Tento stav nie je taký akútny ako vírus pred nemocnicou alebo Rus za hranicami, ale jednoznačne ide o jednu z najväčších výziev Slovenska na najbližšie dekády.

S vojnou za hranicami neprichádzajú len zlé správy, ale aj utekajúci ľudia. Drvivá väčšina z nich sú ukrajinské deti a ženy. To znamená, že na Slovensku pribudnú desaťtisíce detí, ktoré tu budú hľadať vzdelávanie od materských škôlok až po stredné školy.

Mzdy učiteľov sú témou každý rok. Tentoraz je to však iné. Okrem interných argumentov o stave školstva hrá dôležitú rolu aj externý vývoj. A to predovšetkým vývoj dvoch faktorov: rastúca inflácia a vysoký deficit verejných financií. Ten prvý znamená, že aj napriek miernemu zvyšovaniu miezd učiteľov ich reálna hodnota tento rok pravdepodobne poklesne. To sa však netýka len učiteľov.

To, že vieme pomôcť nejakej skupine detí dostať sa ku kvalitnejšiemu vzdelaniu, by nemalo byť dôvodom na kritiku len preto, že iné deti túto možnosť nemajú.