Kvantita nie je kvalita
„Treba viac peňazí“ je častou odpoveďou politikov, či zodpovedných úradníkov na riešenie skutočných či zdanlivých problémov. Výnimkou nie je ani školstvo. Veľmi populárne sú napríklad porovnania, koľko percent HDP daného štátu sa použije v tom či onom sektore. Nižší pomer výdavkov na školstvo na Slovensku ako v Nórsku sa následne použije ako argument, prečo sa to u nás nedá lepšie.
Škôlkari do práce!
Nie, žiadna detská práca sa konať nebude. Predmetom tohto komentára je tretia okamžitá výdavková priorita – budovanie škôlok. Je reakciou na komentár hlavného úradníka IFP, ktorý k Programu stability uviedol: „Medzi okamžité výdavkové priority patrí najmä odmeňovanie učiteľov a zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a budovanie kapacít predškolského vzdelávania“.
Ekonomické mýty na slovenských školách
INESS koncom minulého roku organizoval pre študentov stredných škôl esejistickú súťaž na tému: Aká je cena štátu a kto ju platí? Úlohou bolo zamyslieť sa nad tým, či príspevky ich rodičov na chod štátu zodpovedajú protihodnote, ktorú od štátu dostávajú. Rovnako tiež mali identifikovať výdavky štátu či obce, ktoré považujú za rozumne vynaložené a naopak, opísať tie, ktoré považujú za zbytočné alebo v ktorých vidia zvýšenú mieru plytvania.
Platy učiteľov
Šéf učiteľských odborov chce najprv zvyšovať platy, až potom rozlišovať kvalitu:
Skrátiť vysokoškolské štúdium o jeden rok
Medzi odporúčaniami Protikrízového balíčka 2012 českej Národnej ekonomickej rady vlády (NERV) sa ocitol jeden nečakaný návrh:
Stránky
ocenenia
