INESS

Institute of Economic and Social Studies

skeng facebook twitter rss youtube

Môj dar:

Ďakujeme.sk
Market Finesse
Objednať Market Finesse
Cena Nadacie Orange za rok 2014banner-3banner-1banner-2

Blog

Ako ďalej po štrajku?

Róbert Chovanculiak, 10.02.2016 11:55 , zaradenie Blog
Kategórie: školstvo

Existuje množstvo štartovacích bodov odkiaľ začať rozmotávať problémy v školstve. Otázka financií, problémy s obsahom výučby, s vysokým školstvom produkujúcich študentov bez uplatnenia, či nedostatočná reakcia regionálneho školstva na vývoj počtu študentov. Povedzme však, že chceme začať od učiteľov. Tí tvoria základ školstva. Aj tu sa môžeme pozrieť na množstvo faktorov. Napr. ich vekové zloženie. Zamerajme sa však na odmeňovanie učiteľov, ktoré sa stalo v posledných dňoch mediálnou témou číslo jeden.

Predpokladajme teraz pre potreby článku, že učiteľom sa podarilo vyštrajkovať navýšenie platov. Toto je však len prvá zástavka na ceste ku kvalitnejšiemu školstvu a lepším žiakom. Ak chceme, aby s platmi učiteľov rástla aj kvalita, takéto zvýšenie platov musí byť spojené s ďalšími zmenami.

Aby fungoval mechanizmus: „vyššie platy v školstve“ rovná sa „noví lepší a kvalitnejší učitelia“ je nutné zabezpečiť minimálne dve veci: 1) keď už budú mať učitelia väčšie platy, zaistiť, že medzi novými prijatými učiteľmi budú predovšetkým tí kvalitní a 2) ak nechceme čakať 20 rokov na prirodzenú generačnú výmenu, zaistiť, že školy opustia učitelia, ktorí nepodávajú adekvátne výkony.
 
Riešenie prvého bodu je úzko spojené s pedagogickými fakultami a procesom tréningu a vzdelávania učiteľov. Na Slovensku máme pedagogických 14 fakúlt, na ktorých študuje ročne viac ako 10 tisíc študentov. To vytvára zaujímavú situáciu, keď potenciálni študenti nebojujú o možnosť dostať sa na pedagogickú fakultu, ale pedagogické fakulty bojujú o študentov. Hocakých. To samozrejme tlačí na znižovanie nárokov tohto štúdia a vysoké školstvo chrlí skôr kvantitu ako kvalitu.
 
Na Slovensku sa často spomína Fínsko ako príklad úspešných reforiem školstva. Je pomerne ťažké povedať, čo skutočne tkvie za úspechom tejto krajiny a či sú to skutočne reformy, ktoré priniesli fínskym študentom taký úspech. Za zmienku však určite stojí informácia, že Fíni v 70-tých rokoch zavreli štyri pätiny pedagogických univerzít a ponechali funkčné len tie najlepšie. Dnes si fínske pedagogické fakulty vyberajú jedného uchádzača z desiatich prihlásených. 
 
Riešenie druhého bodu je ešte komplikovanejšie. Potrebujeme totiž vyriešiť dva problémy. Najskôr vôbec identifikovať adeptov na prepustenie a následne ich prepustiť aj napriek kolektívnym zmluvám. Ide však o veľmi dôležitú podmienku. Ak je skutočne pravda, že potrebujeme vyššími platmi prilákať nových, lepších učiteľov, elitu, tak to automaticky znamená, že sa potrebujeme rozlúčiť s časťou súčasného učiteľského zboru. 
 
Bez splnenia týchto dvoch podmienok je zvyšovanie platov vo vzťahu ku kvalite vzdelávania bezzubé. Bolo by preto vhodné pozerať sa pár krokov dopredu a začať už teraz premýšľať, akými zmenami v rámci fungovania systému školstva zabezpečiť ich realizáciu. Cesta ku kvalitnejšie vzdelaným žiakom nie je bezbolestná a zďaleka nespočíva len v posúvaní čísel v rámci rozpočtu verejnej správy.
 
  pošli na vybrali.sme.sk  Delicious  digg  Linkuj  twitter


 

The Liberty Camp