Juraj Karpiš bráni hotovosť, medzi ekonómami je výnimka: Pri chlebe sa nechcem legitimovať

Reči o terorizme sú len zásterkou, tvrdí ekonomický analytik Juraj Karpiš. Obáva sa, že zrušenie hotovosti kriminálnikom síce skríži plány, no nezastaví ich. Tiež o to, že človek by mohol prísť o svoju slobodu i anonymitu. 

Ukážete nám peňaženku?

Radšej nie, aby ľudia nevedeli, koľko v nej mám. (Smiech.) Ale dávam prednosť hotovosti.

Ste asi jeden z mála ekonómov, čo neuprednostňuje karty.

Tí majú zlozvyk dívať sa na svet cez ekonomické agregáty. Existujú však štúdie, že rozlúčka s bankovkami je bolestnejšia, než zadanie len PIN kódu. Pri platbe v hotovosti sa správate zodpovednejšie. Pravdepodobnosť, že sa zadlžíte v rámci spotreby, je menšia. Poskytovateľ karty má – pravdaže – opačný záujem.

Zatiaľ hypotetický obrázok: môžeme platiť kartou za kúpu časopisu v novinovom stánku či použitie verejnej toalety. Zaniknú aj drobné mince a prejde sa výlučne na elektronickú formu. Čo v tom okamihu nastane?

Záleží na scenári. Na jednej strane máte výhodu, že by ste možno ušetrili čas a zbavili ste sa všetkých transakčných poplatkov. Na strane druhej dávate štátu plnú moc nad vašimi peniazmi. Tá je už v súčasnosti aj tak dosť výrazná, no hotovosť stále poskytuje možnosť úniku.

Keď však nie ste kriminálnik, nemali by ste sa ničoho obávať.

Mnoho ľudí podceňuje práve tú anonymitu. Povedia si, že nemajú čo skrývať, veď nič nekalé nerobia. Ale takto otázka nestojí.

A ako?

Ide o to, že všetky vaše záznamy budú kdesi uložené. Ak vám niekto zlý chce urobiť niečo zlé, má k dispozícii nástroj, ktorým vás dokáže vydierať. Vie, na čo míňate peniaze, kam chodia vaše deti do školy a čo práve robí vaša manželka. Nastáva zraniteľnosť. A to už nevravím o tom, že aj štát alebo skorumpovaná justícia sa môže obrátiť proti vám.Na Slovensku máme prípady predvolebných kampaní, pri ktorých sa zneužívajú informácie z rôznych bankových výpisov, alebo informácie z daňových inštitúcií, ktoré vôbec nemali uniknúť.

Medzi základné argumenty propagátorov odstránenia hotovosti patrí zamedzenie čierneho obchodu, eventuálne terorizmu.

Každá dobrá reklama má v sebe zrnko pravdy. Drobné zmeny – ekonómovia tomu hovoria transakčné náklady – kriminálnikom síce sťažia plány, ale ťažko si predstaviť, že bez hotovosti by sa teroristický útok neudial.

Čo sa teda skrýva za zámermi poslať bankovky do minulosti?

Skutočné ciele štátov sú fiškálne a monetárne. Chcú mať kontrolu nad všetkými peniazmi a zo všetkých brať dane. Cieľom monetárnej politiky zase je, že pri neexistencii hotovosti si štát môže robiť s peniazmi občanov, čo chce.

Napríklad?

Vyspelý svet pozná záporné úroky. Ak sú dostatočne nízke, banky vám povedia, že nie ony, ale vy budete každý mesiac platiť úrok za peniaze na účte. Dnes si klienti môžu dať hotovosť pod vankúš a nemusia sa podvoliť takémuto diktátu. Stále sa majú možnosť chrániť pred centrálnou bankou, čo sa štátom nepáči. Reči o terorizme, drogách sú len zakrývaním toho, že centrálne banky majú problém s kontrolou peňazí. Majú problém pretláčať záporné úroky.

Financovanie nekalých obchodov však nie sú len reči.

Švajčiarsko je rajom hotovosti. Pritom nemám práve pocit, že tam musia bojovať so zvýšenou kriminalitou a korupciou. Ich najväčšia bankovka má hodnotu tisíc frankov, čo je zhruba 930 eur a Švajčiari stále bežne nakupujú v hotovosti aj autá. U nás je limit na nákup v hotovosti päťtisíc eur, tam stotisíc frankov. Napriek tomu vo Švajčiarsku fungujú súdy aj polícia. Dokonca tam riešia aj niektoré slovenské politické kauzy, spomeniem len emisie – indície prišli zo Švajčiarska. Naopak, náš štát je dobrou ilustráciou toho, že nestačí zrušiť hotovosť pri nefunkčnosti justície a polície.

Pri rokovaniach o zrušení päťstoeurovej bankovky stálo v čele odporcov Nemecko. Prečo?

Ekonomická otázka. Nemecko je jednou z mála vyspelých krajín, ktoré majú skúsenosť s hyperinfláciou. Táto katastrofa akoby stále žila v povedomí ich kultúry. Keď sa v tejto krajine niekto spýta svojho predka zo začiatku 20. storočia, tak ten vysype zo seba množstvo desivých historiek. Nemci majú nedôveru v štátny peňažný monopol. Vedia, že štát im nemusí chcieť len dobre. Mimochodom, v Nemecku nemajú horný limit na hotovosť.

Naopak, Švédi majú v elektronické peniaze dôveru takmer bezhraničnú.

Severské národy majú inú kultúru. Vládne tam vysoká dôvera v inštitúcie. Politikov vnímajú inak než trebárs v Grécku alebo u nás. S plastovou kartou majú len pozitívne skúsenosti. Tak z akých dôvodov zbytočne nosiť papieriky? Ich historická skúsenosť je odlišná a tá nie je prenosná. Keď sa pozrieme do našich dejín len sto rokov spätne, nájdeme v nich viaceré menové reformy. Mnohé sa skončili katastrofou. Jeden zo spôsobov obrany je zlato. Ekonómovia sa smiali Indii a označovali ju za zaostalú krajinu, pretože zlato sa tam teší mimoriadnej popularite. Je najčastejším svadobným darom. Nedávne udalosti, keď tam štát zrazu zrušil 86 percent hotovosti, však jasne ukázali, že vyhrali tí, čo takto konali. Nedôvera voči správcovi meny sa oplatila.

Nie je doba sofistikovaná do takej miery, že – odhliadnuc od malých rýb – tie veľké na svoj biznis nepotrebujú bankovky?

Zrušenie hotovosti sťaží život akurát obyčajným ľuďom. Kriminálnici sú preto kriminálnikmi, lebo vedia najlepšie obchádzať všetky obmedzenia. Tí sofistikovanejší majú armády svojich právnikov i technologicky zdatných ľudí. Nie je problém, v akej forme sa transakcia uskutoční, ak ju štátna spravodlivosť dokáže spracovať a dotiahnuť do konca.

Pozitívnym efektom prechodu na elektronické peniaze má byť transparentnosť. Avšak aj v bankovom styku dokážeme byť pomerne anonymní. Zoberme si len akcie na doručiteľa.

Tí, ktorí robia zlé veci, sa vedia zakryť a dokážu to aj v budúcnosti. „Transparentnosť“ zavádza do systému zraniteľnosť tých, ktorí sa často brániť ani nevedia. Nepodceňoval by som schopnosť politikov zneužívať tieto informácie. Poznáme to dôverne z našej histórie. Každý obhajca transparentnosti by si mal predstaviť, či by sa jej zastával aj v prípade, keby sa k moci dostala sila, ktorú by vo vláde nerád videl. My si vždy myslíme, že štát nám chce len dobre. Pritom nie vždy to musí platiť.

Získanie databázy finančných pohybov musí byť splneným marketingovým snom. Nehrozí nám to?

Pri možnosti kontrolovať tok informácií nie. Na sociálnych sieťach som s vedomím, že som na niečo schválil a odfajkol, že správcovia budú poskytovať moje správanie agentúram. Viem o tom, že na Facebooku na mňa číha reklama a vstupujem do tohto procesu dobrovoľne. Zoberte si však, že by štát zbieral o mne informácie a sledoval všetko, čo robím. Bez môjho vedomia a ja neviem, kto všetko má k tomu prístup.

Vyplýva z toho, že z tejto alternatívy máte väčšie obavy než z nejakej cielenej reklamy?

Áno. Ľudia majú možnosť žiť svoj život a platiť svojimi peniazmi bez toho, aby sa im niekto pozeral na prsty. Nebojím sa zneužitia zo strany súkromných inštitúcií, lebo tie musia väčšinou fungovať s možnosťou odfajknutia „nie, neprosím si“. Pri štátnych systémoch takéto odkliknutie nehrozí. Najmä v čase obrovských dlhov, deficitov a stagnácií ekonomiky to znamená, že štát bude potrebovať viac peňazí. Odkiaľ ich zoberie? Samozrejme, od nás. Ide o to, či tie spôsoby budú transparentné ako klasické dane odhlasované v parlamente alebo menej transparentné cez monetárnu politiku.

Opäť otázka z oblasti sci-fi: Štát je v deficite a zanikla hotovosť. Čo sa tým môže vyriešiť?

Veľmi veľa. Scenár pri možnej finančnej represii je, že centrálna banka vybaví vysokú infláciu a ceny budú rásť o dve až päť percent ročne. A komerčné banky dajú úrok na vkladoch napríklad jedno percento a ten rozdiel medzi päťpercentnou infláciou a úrokom na bežnom účte sú štyri percentá, je to daň z vášho zostatku na účte.

Úvahy o rušení hotovosti naberajú na intenzite. Je toto jeden z možných dôvodov?

Ekonomika vo vyspelom svete rastie málo, ak vôbec. Ekonómom na stimuláciu chýba inflácia, snažia sa tlačiť na nízke úroky, krajiny majú problémy s deficitmi a dlhmi. Potrebujú zobrať viac súkromnému sektoru. No, ale keď sa zvyšujú dane, príjmy utekajú niekam inam a hľadajú sa iné nástroje zdanenia. Podľa mňa rušenie hotovosti je príprava na intenzívnejšie zdanenie majetku v podobe peňažných zostatkov.

Aktuálna demonetizácia vo Venezuele či Indii vyvolala zvýšený záujem o virtuálnu menu bitcoin.

Ani pri úplnej elektronizácii peňazí by štát nemal všetko pod kontrolou. Čím väčšia miera zlyhania, tým intenzívnejšie hľadanie alternatív. Vďaka novým technológiám pozerám do budúcnosti s miernym optimizmom. Momentálne by bolo nemožné ich zakázať. Aj keby ste boli premiérom Indie, ako by ste zrušili internet? Zlyhávanie štátnych alternatív posilňuje tie súkromné. Alternatívou je zlato, no to sa ťažko skrýva a ťažko sa posiela zo Slovenska do Nemecka.

Bežní ľudia majú o kryptomenách len minimálnu znalosť. Mali by zbystriť pozornosť?

Ja netvrdím, že teraz treba začať nakupovať bitcoin. Iba hovorím, že je dobré s kryptomenami sa naučiť pracovať skôr, než to bude potrebné. Bitcoin nevnímam ako nástroj na sporenie, ale ako platobný systém. Je lepšie sa dívať na neho takýmto spôsobom. Bitcoin už teraz robí „zlobu“ v možnosti obchádzania oficiálneho bankového systému a necentralizovanej platby.

Môže byť rušenie päťstoeurovej bankovky predzvesťou súmraku obeživa?

Človeku, ktorý ju v živote ani nepoužil, je to jedno. Ale o tom to nie je. Zoberte si svet, kde banky aj bežným ľuďom určia záporný úrok, nehovoriac o inštitúciách. Momentálne banky musia platiť centrálnej banke za uloženie peňazí 0,4 percenta ročne. V tom systéme sa točia stovky miliárd. Niektoré banky sa začali zamýšľať, či by ich nevyšlo lacnejšie, keby dali dohromady financie, vybudovali niekde v kopci sklad s obrovským trezorom a zabezpečili si stráž. Keď im to začalo vychádzať, ruší sa päťstovka. Argumentácia o šetrení nákladov na vyhotovenie neobstojí. Naopak. Namiesto jednej treba tlačiť päťsto euroviek.

Smerujeme k zániku hotovosti?

Nevylučujem to. Hotovosť poskytuje anonymitu a tá bude nejakými peniazmi dodávaná. Bitcoin nie je úplne anonymný, no už jestvujú kryptomeny, ktoré ju zaručujú. Možno hotovosť raz zanikne v tej podobe, ako ju poznáme dnes, ale funkcia anonymity nezanikne a bude poskytovaná iným spôsobom. Budete síce mávať kartou, ale nikto nebude vedieť, že ste to vy v danom čase na danom mieste. Budú nástroje, ako nespojiť človeka a transakciu. Svet bez anonymity v tejto oblasti by bol dosť smutný. Ja sa nechcem legitimovať pri nákupe chleba.

Finweb, 23.2.2017