INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Reči o terorizme sú len zásterkou, tvrdí ekonomický analytik Juraj Karpiš. Obáva sa, že zrušenie hotovosti kriminálnikom síce skríži plány, no nezastaví ich. Tiež o to, že človek by mohol prísť o svoju slobodu i anonymitu. 

Hovorí, že s poslednou krízou sa nič nezmenilo a finančný sektor pokračuje ako pred tým. V novej knihe Zlé peniaze ponúka vlastnú interpretáciu finančnej a dlhovej krízy. Ekonomický analytik, Juraj Karpiš.

Tvoja kniha Zlé peniaze chce byť interpretáciou finančnej a dlhovej krízy. Pri jej čítaní som často myslel na inú knihu, ktorá si kládla podobný cieľ. Volala sa Ako zlyhávajú trhy a napísal ju americký novinár John Cassidy. On interpretuje krízu ako zlyhanie prehnanej viery vo všemocnosť kapitalizmu a slobodných trhov. Ty to vidíš opačne?

Každý má ten svoj obľúbený príbeh a vychádza zo svojho prednastavenia. A to ideové prednastavenie majú aj ekonómovia, ktorí sa tvária, že nie. No ak vo finančnom sektore vládne voľný trh, tak to asi potom nevieme čo znamená voľný trh. Lebo finančný sektor je vysoko regulovanou časťou ekonomiky, ktorú riadi centrálna banka. Tá plošne stanovuje cenu úverov. Finančný sektor je výsek ekonomiky, kde kvôli regulácii existujú veľmi vysoké náklady pre vstup do odvetvia. Neexistuje v ňom voľnosť, no na druhej strane ani zodpovednosť, typická pre iné sektory.

Juraj Karpiš, jeden z nejvlivnějších slovenských hospodářsko-politických analytiků, vydává knihu Zlé peniaze. Ve své podstatě se jedná o nevšední a jedinečné pojednání o ekonomii a politice, které má - kvůli svému reportážnímu stylu - povahu politického thrilleru. Kniha vychází na začátku listopadu a já měl to potěšení k ní napsat předmluvu. Tady je.

Pozorovatelé hospodářské politiky, věhlasní policy-makeři, politici, ale i mnozí nositelé Nobelovy ceny za ekonomii za poslední desetiletí často prodělali zajímavý obrat. Nejprve hlásali, že hospodářské krize jsou artefaktem minulosti a že nás čeká nepřetržitý hospodářský růst doprovázený trvalým růstem cen nemovitostí i akciových trhů. Omyl. Pak finanční krize udeřila. Lidé, kteří už jednou prokázali svou neschopnost porozumět klíčovým ekonomickým souvislostem a signály ukazující na příchod velkého ekonomického propadu neidentifikovali, byli hlasitě slyšet znovu.

Keď v Európe vypukla kríza, predpokladal jej ukončenie v horizonte piatich rokov. Vtedy ho mnohí považovali za katastrofistu. Dnes tvrdí, že spoločná európska mena už o dvadsať rokov nemusí existovať. Za globálnu svetovú krízu a ekonomickú stagnáciu Európy viní zlé peniaze. Za svetovými krízami vidí nesprávne používanie zázračného prsteňa. Všetko podstatné o kríze v eurozóne, ale aj o americkej, európskej či globálnej ekonomike porozprával v rozhovore pre ParlamentneListy.sk ekonóm Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Juraj Karpiš.