Sen o decentralizácii štátnej správy

Štát prerastený korupciou a byrokraciou, nefunkčné vymáhanie spravodlivosti, vysoké dane a značná nekompetentnosť väčšiny politických vodcov. Takto definované inštitucionálne prostredie je vážnou prekážkou rozvoja. Profitujú z neho len etablované skupiny napojené na politiku; aktívne ho ochraňujú, a preto je extrémne odolné voči akýmkoľvek zmenám. Rozšírený pocit, že demokratické voľby nič nezmenia, má tak svoje opodstatnenie.

Na trhu tiež existujú etablované skupiny, ale neustála hrozba novo vstupujúcich firiem predstavuje obrovský konkurenčný tlak. Môžu sa však vlády obávať novej konkurencie? Na to je potrebné buď vyhrať voľby alebo vojnu. Obe alternatívy sú však veľmi drahé a neisté. Druhá možnosť je vymeniť vládu; presťahovať sa. Týka sa to najmä rozvojových krajín, odkiaľ odchádzajú milióny ľudí, aby sa z nich, v cudzom kultúrnom prostredí tisíce kilometrov od svojich rodín, stali nelegálni imigranti bez volebného práva.

Problém zlých a rigidných inštitucionálnych pravidiel sa v juhoamerickom štáte Honduras pokúšali riešiť špeciálnou rozvojovou zónou; konceptom Charter Cities. Z viacerých dôvodov sa však presadila koncepcia dobrovoľnej decentralizácie, ktorá obyvateľom umožňuje vymaniť sa z daného inštitucionálneho prostredia a vytvoriť nové, a to transformáciou na autonómnu zónu so širokými kompetenciami a špecifickým účelom hospodárskeho rozvoja.

Všetky náležitosti upravuje zákon o ZEDEs (Zonas de Empleo y Desarrollo Económico; Zones for Employment and Development of the Economy). Založenie konkurenčnej samosprávy môžu iniciovať buď majitelia nehnuteľností v riedko osídlených oblastiach, alebo obyvatelia v referende v husto osídlených oblastiach. Novovytvorená lokálna entita môže na svojom území regulovať migráciu a dopravu, a tiež spravovať elektromagnetické spektrum. Aj naďalej však zostáva neodcudziteľnou súčasťou štátu Honduras.

Zákon definuje výbor CABP (Committee on the Adoption of Best Practices). Jeho 21 členov menuje prezident Hondurasu a potvrdzuje Kongres. CABP vydáva zákony a volí tajomníka. Ten má reprezentatívnu a exekutívnu funkciu; zavádza schválené opatrenia, kontroluje výdavky a narába s majetkom ZEDE.

Zóny zamestnanosti a ekonomického rozvoja budú mať nezávislé súdy fungujúce na základe anglosaského zvykového práva. Návrh na ich zriadenie podá tajomník a schváli Súdna rada Hondurasu. Avšak, strany sporu môžu zmluvne definovať akýkoľvek iný súd, ktorý bude v ich veci rozhodovať! Sudcov bude menovať Súdna rada; vyberať bude spomedzi kandidátov, ktorých odporučil CABP. Môžu to byť aj cudzí štátni príslušníci, ale musia mať bohaté skúsenosti s aplikáciou anglosaského práva! Imunita sudcov má existovať len v počiatočnom vývoji sudcovskej funkcie! CABP môže v danom regióne povoliť uplatňovanie precedensov aj zo zahraničných jurisdikcií! Súd na ochranu jednotlivcov bude prejednávať prípady porušovania základných ľudských práv. ZEDEs sú za tieto porušenia plne zodpovedné a musia preto dôkladne implementovať odporúčania ľudskoprávnych organizácií. Takisto musia zaistiť právnu asistenciu pre chudobných. Prípady trestných činov môže rozhodovať len porota, a to na základe honduraského trestného práva. Vynucovanie súdnych rozhodnutí je plne v kompetencii ZEDEs; na svojom území musia teda ustanoviť orgány vnútornej bezpečnosti; miestnu políciu, väznicu a prokuratúru.

Fiškálna sloboda im dovoľuje zostavovať vlastný rozpočet, ktorý musí byť vyrovnaný a nesmie rásť rýchlejšie ako tempo rastu ich hrubého produktu. Na dane je uvalená horná hranica 12% pre fyzické osoby, 16% pre právnické osoby a 5% na DPH. Ďalšie dane (z pôdy alebo z nehnuteľností) a poplatky za služby nie sú nijak obmedzené. Autonómna zóna musí zabezpečiť voľný obeh tovarov, služieb a kapitálu. Prostriedkom výmeny môže byť čokoľvek (zlato, striebro, prípadne bitcoin). Samospráva smie limitovať používanie fyzických peňazí na svojom území a realizovať tak lokálnu monetárnu politiku.

ZEDEs musia implementovať projekty na zaistenie adekvátneho vzdelania, zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb pre svojich obyvateľov. Takisto budú musieť presunúť 12% zo svojich tržieb na tvorbu fondov podporujúcich vzdelávanie budúcich sudcov, komunitné a rozvojové projekty, honduraskú armádu alebo ochranu životného prostredia.

Zákon o ZEDEs vytvára v celej krajine priestor pre vznik samosprávnych regiónov, ktoré si môžu konkurovať v kvalite právnych, ekonomických a administratívnych podmienok. Článok 44 zabezpečuje nevyhnutnú politickú stabilitu v dlhom období; zrušiť alebo modifikovať zákon o ZEDEs môžu len dve tretiny všetkých hlasov honduraského parlamentu, a zároveň je potrebné referendum v zónach s viac ako stotisícovou populáciou. Navyše, ak by k niečomu takému došlo, stabilizačné klauzuly v zmluvách zabezpečia, že minimálne 10 rokov si práva obyvateľov a investorov udržia platnosť.

Fungujúci koncept dobrovoľnej decentralizácie predstavuje spôsob ako opustiť nevhodné inštitucionálne prostredie a spomaliť migráciu obyvateľov. Predstavuje tiež tlak na miestnych politikov; samotný návrh zákona spôsobil v ich radoch vlnu nevôle a obáv z konkurencie.

Autor je spolupracovníkom INESS