Vyhodené peniaze?

Blíži sa termín komunálnych volieb do miestnych samospráv a preto budú postupne pribúdať aj sľuby kandidátov na primátorov či starostov, prípadne poslancov. Ich volebná kampaň bude väčšinou založená na sľuboch, ako sa im podarí dobudovať kanalizáciu, koľko opravia a vybudujú ciest a chodníkov, či opravia miestnu základnú školu. V konečnom dôsledku budú však všetci súperiť v tom, kto z nich vybaví viacej eurofondov. Áno, väčšina z týchto sľubov je financovaná práve z prostriedkov EÚ. Je potrebné však upozorniť na to, že na projektoch spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov EÚ sa musia podieľať určitým podielom aj miestne samosprávy. Použitie finančných prostriedkov samospráv podlieha práve podmienkam, ktoré sú stanovené v rámci operačných programov a ktoré sú zamerané len na určité projekty a na podporu a rozvoj určitých oblastí.

Preto sa stáva, že výdavky miestnych samospráv sú použité aj na projekty, ktorých realizácia nie je pre miestnych obyvateľov natoľko potrebná a možno dokonca úplne zbytočná. Miestne samosprávy však do takýchto projektov vstupujú aj napriek tomu. Hlavným dôvodom je to, že väčšina finančných prostriedkov je poskytnutá práve zo štrukturálnych fondov.  Zabúda sa na to, že investovanie prostriedkov samosprávy do iných projektov, ktoré by boli zamerané na riešenie miestnych problémov, by mohli priniesť ich obci alebo mestu väčší rozvoj a prosperitu. Znie to nelogicky, ale v mnohých prípadoch to tak môže byť a to i napriek tomu, že mnohé investície by neboli spolufinancované z prostriedkov EÚ, a teda by boli realizované v oveľa menšom objeme.

Príkladom môžu byť projekty zamerané na podporu cestovného ruchu, ktoré sú financované v rámci Regionálneho operačného programu a opatrenia Podpora a rozvoj infraštruktúry cestovného ruchu. Toto opatrenie malo na programové obdobie 2007 – 2013 rozpočet vo výške 23 316 200 eur. Táto podpora cestovného ruchu sa uskutočňuje cez rôzne miestne projekty, ktoré majú za úlohu propagovať jednotlivé mestá a obce na Slovensku. Preto zástupcovia samospráv uzatvárajú s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zmluvy, ktoré sú založené na tom, že 95 % výdavkov je uhradených zo štrukturálnych fondov a zvyšných 5 % musí financovať miestna samospráva. Aj keď je rozpočet na toto opatrenie pomerne vysoký, momentálne je za programové obdobie 2007 – 2013 platných 45 zmlúv v celkovej výške 6 726 120,91 eur a teda miestne samosprávy potrebujú na zrealizovanie projektov zabezpečiť zo svojich vlastných zdrojov 336 306,06 eur.

Pri analýze jednotlivých zmlúv je však vidieť, že všetky projekty sú takmer identické. Sú zamerané predovšetkým na tvorbu propagačných materiálov, vytvorenie nového internetového portálu a zorganizovanie zopár konferencií prípadne spoločenských podujatí, na ktorých daný projekt predstavia. Výsledkom týchto projektov je nakoniec niekoľko tisíc kusov knižných publikácií o danom meste či obci, tisíce propagačných DVD a niekoľko miestnych slávností. Pridaná hodnota pre obec a jej obyvateľov? Nikto ju nemeria.

Často vyskytujúcim sa negatívom, okrem nevhodne použitých výdavkov, je často ich neadekvátna výška. Cena nového internetového portálu sa pohybuje od 1 490 do 109 550 eur, pričom priemerná cena nového webu je 19 206 eur. Pri hlbšej analýze jednotlivých zmlúv môžeme vidieť neadekvátne vysoké výdavky na prípravu podkladov pre zhotovenie turistických brožúr či knižných publikácií, kde napríklad príprava jednej strany turistického sprievodcu vychádza v niektorých prípadoch až vyše 1 000 eur.  Takisto neprimerané býva množstvo vyrábaných materiálov, keď napríklad v prípade projektu v obci Špania dolina bolo vyhotovených až 4 000 kusov DVD o baníckej histórii v danom regióne.

V prípade projektu obce Špania dolina musela samospráva spolufinancovať tento projekt zo svojich výdavkov, ktoré boli vo výške 9 222,06 eur. Cieľom týchto projektov by mala byť hlavne vyššia návštevnosť slovenských miest a celkové zvýšenie príjmov samospráv z cestovného ruchu. Napriek tomu však samospráva obce Špania dolina vo viacročnom rozpočte vôbec nepočíta s nárastom príjmov z turizmu, pretože príjmy za ubytovanie a parkovanie ponecháva aj v nasledujúcich rokoch na približne rovnakej úrovni.

Celkovo takmer polovica (24) týchto projektov sa týka práve malých obcí, ktoré potrebujú riešiť iné dôležitejšie veci, ako je ich propagácia. Tieto zväčša menšie obce by potrebovali zlepšiť hlavne svoju cestnú infraštruktúru, opraviť miestne verejné budovy či prípadne vybudovať miestnu kanalizáciu.

Aj preto by prvoradý záujem samospráv nemal byť o získaní čo najväčšieho množstva finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ, ale o najlepšom využití ich miestnych príjmov, ktoré by slúžili k rozvoju ich obce či mesta.
Tak ako v mnohých iných opatreniach európskych operačných programov (štrukturálne fondy v sociálnej oblasti sme analyzovali tu), aj v tomto sa ukazuje, že samotné čerpanie fondov neznamená automaticky pridanú hodnotu pre daňových poplatníkov. Na túto skutočnosť sa často zabúda pri diskusiách na tému výhodnosti členstva SR v EÚ, kde najčastejším argumentom býva prílev eurofondov vyšší, ako naše príspevky do rozpočtu EÚ.