Je veda hlavným motorom inovácií?

Narastajúci záujem o vedu medzi politikmi či širokou verejnosťou je bezpochyby dobrá a užitočná správa. Svet, ktorý nás obklopuje, je preplnený komplexnými technológiami a tie vznikli aj vďaka úsiliu množstva vedcov z celého sveta. Prinesie však intenzívnejšia podpora vedy či rozšírenie počtu vedcov viac inovácií a prosperity pre celú spoločnosť? Je naozaj veda hlavným motorom inovácií?

Vedecká revolúcia

Množstvo historikov, filozofov a iných vedcov tvrdí, že za prudkým vzostupom západnej civilizácie v posledných stáročiach bola vedecká revolúcia. Medzi priaznivcov tohto myšlienkového konceptu patrí Niall Fergusson, Herbert Butterfield, Thomas S. Kuhn, Michael Shermer, Steven Weinberg, Yuval N. Harari, Steven Johnson, atď. Podľa nich nám objavy učencov v 16. a 17. storočí umožnili vytvárať presnejšie koncepty o udalostiach okolo nás. Nové poznanie tak uvoľnilo zvedavosť vzdelaných skupín a výsledkom ich bádania bolo množstvo vynálezov, ktoré spôsobili dominanciu západného sveta. Prvý popularizátor tohto myšlienkového prúdu bol anglický filozof Francis Bacon ktorý propagoval lineárny model.

základný výskum -> aplikovaný výskum (technológie) -> prosperita

Tento svoj názor staval na príklade portugalského princa Henryho Navigátora, ktorý v 15. storočí investoval množstvo prostriedkov do škôl a pracovných vedeckých skupín z rôznych odborov. Tí vytvorili nové mapy a rôzne navigačné pomôcky. Tieto investície mu neskôr umožnili zisk z obchodu na novo dobytých územiach.

Priemyselná revolúcia

Do druhej skupina historikov a iných vedcov odmietajúci vyššie uvedený názor patria Matt Ridley, Kevin Kelly, George Basalla, Steven Shapin, Terence Kealey, W. Brian Arthur atď. Za hlavného predstaviteľa tohto myšlienkového postoja sa však považuje liberálny filozof a ekonóm Adam Smith. Ten tvrdil, že za technologickými inováciami nie sú akademici a univerzity, ale nové technológie vznikajú zdokonaľovaním už existujúcich technológií v remeselných dielňach. Sú to naopak nové technológie, ktoré umožňujú vedcom zlepšovať a prehodnocovať ich existujúce teórie.

existujúca technológia -> nová technológia <=> veda -> prosperita 

Tento postoj vyplýval aj z osobnej skúsenosti. Jeho známy, fyzik a doktor Joseph Black, sa snažil objaviť prostriedok, ktorý by rozpustil kamene v močovom mechúre spôsobujúce ukrutné bolesti. Keď Black ohrieval tieto kamene všimol si, že začali vylučovať oxid uhličitý. Aj tento poznatok o pár rokov neskôr umožnil francúzskemu vedcovi Antoinovi L. Lavoisierovi vyvrátiť vtedajšiu flogistonovú teóriu.

Ovplyvnila vedecká revolúciu priemyselnú?

Bola to naozaj vedecká revolúcia, ktorá spôsobila premenu malých remeselných dielní na prvé veľké továrne v Anglicku? Prvá industrializačná vlna nastala v 18. storočí, a to v textilnom priemysle. Medzi rokmi 1780-1860 došlo ku kontinuálnemu a dovtedy nevídanému nárastu produktivity práce v bavlnárskom priemysle. A tú spôsobil vznik nových technológií a inštitúcií. Biochemik Terence Kealey a Matt Ridley však spochybňujú častý názor, že to bola veda kto spustila priemyselnú revolúciu. Podľa nich nielenže v prvej polovici 18. storočia nebol v Anglicku urobený žiaden významný vedecký objav, ale bavlnársky priemysel bol mimo akýkoľvek záujem vedy a vedcov. Traduje sa, že v prvých pradiarenských a tkáčskych strojoch nemohlo byť nič, čo by mohlo prekvapiť Archimeda. Aj keď historici milujú veľké udalosti a heroické činy výnimočných ľudí, Terence Kealey tvrdí, že inovácie v textilnom priemysle vznikali nepretržite, vďaka neustálemu prúdu nových nápadov, ktoré sa rodili priamo na linkách v hlavách technikov, operátorov a inžinierov.

Boli to nové termodynamické zákony, ktoré vynašli vedci a umožnili tak Jamesovi Wattovi konečne zostrojiť priemyselne efektívny parný stroj? Matt Ridley to odmieta, a podľa neho to bolo presne naopak. James Watt išiel proti vtedajším vedeckým teóriám a jeho parný stroj naopak pomohol vedcom vytvoriť presnejšie termodynamické zákony. Naviac ďalší inovátori, ktorí prispeli k vzniku parného stroja, neboli žiadni vedci či aspoň vzdelaní ľudia. Thomas Newcomen bol kováč, Richard Trevithick a George Stephenson boli samouci. Denis Papin bol síce vedec, ale boli to jeho praktické poznatky z konštruovania motorov, ktoré ovplyvňovali jeho vedecké koncepty a nie naopak.

Technológie plodia nové technológie

Samozrejme prvé, čo si poviete, je, že to bolo 18. a 19. storočie, ale my žijeme v 21. storočí. Veda predsa dennodenne prichádza s novými poznatkami a veľký počet technológií by sme nemali bez vedy. Avšak aj v 20. storočí množstvo technológií nevzniklo vo vedeckých laboratóriách, ale ako hybridy existujúcich technológií. Spojením telefónu a počítača vznikol internet. Kapsľová endoskopia je výsledkom rozhovorov medzi gastroenterológom a projektantom riadených striel. Prvé auto vyzeralo ako kočiar oplodnený bicyklom. Automobil, lietadlo, mobilný telefón, elektronika pevných látok, internetový vyhľadávač, Google autonómne auto, Internet, Facebook, Instagram, počítačová myš, sú len nepatrnou vzorkou technológií, ktoré vznikli rekombináciou už existujúcich technológií.

Veda je dcérou technológií

Fyzik Richard Friend v knihe Serendepity: Fortune and prepared mind priznáva, na vedca až s neobvyklou pokorou, že na väčšinu objavov vo fyzike sa prišlo náhodou a boli v skutočnosti neplánované. Podľa neho technológie vo väčšine prípadov predbiehajú vedecké objavy. Bez teleskopu by si Galileo ani len neškrtol. J.J. Thomson, objaviteľ elektrónu, predbehol svojich kolegov z Európy, vďaka technologicky dokonalejšej vákuovej pumpe. Vďaka technológii používanej v polovodičovom priemysle vedci objavili kvantový Hallov efekt.

Lineárny model veda-technológie-prosperita jednoducho nesedí. Potraviny sme konzervovali bez toho, aby sme čo i len tušili o teórii o mikroorganizmoch, ktorá vysvetľuje, prečo zahriatie alebo ochladenie pomáha. Kapitán James Cook dával svojej posádke kyslú kapustu proti skorbutu stáročia predtým, než vedci prišli s objavom vitamínu C, atď. Nepochybne veda a vedecké objavy od konca 19. storočia významne prispievali k vzniku nových technológií a veda sa tak stala pevne previazanou s technológiami. Podľa Matta Ridleyho napriek podpore a úcte voči vede, ktorú všetci máme, mali by sme priznať, že je skôr dcérou technológií, než jej matkou.

Matkou inovácií nie je veda, ale potreba

Terence Kealey je presvedčený, že motorom inovácií, nie je veda, ale potreba. Už pred 10 000 rokmi museli naši predkovia riešiť problém, ktorý zrejme sami spôsobili, a to vyhubenie veľkých zvierat tu, tu a tu. Túto potrebu riešili inováciou svojho spôsobu života a lovecko- zberačský štýl života nahradili farmárčením. A ten by nevznikol, nebyť množstva pôsobivých technologických inovácií. Egypťania a Inkovia neboli vášniví astronómovia kvôli samotnému poznaniu a hľadaniu pravdy, ale poháňali ich praktické potreby farmárov. Starovekí Gréci a Portugalci sa zaujímali o astronómiu kvôli potrebe moreplavcov a naviac množstvo astronomických poznatkov prichádzalo skôr priamo od samotných námorníkov, než od učencov. Rovnako tak rapídna industrializácia v Anglicku 18. storočia nebola plánovaná a riadená „elitami“, ale bola poháňaná dopytom po oblečení širokých vrstiev, ako si to všimol slávny autor Robinsona Crusoea Daniel Defoe.

Priľahlé možno

Teoretický biológ Stuart Kauffman prišiel pred niekoľkými rokmi s teóriou „priľahlého možna“. Podľa spisovateľa Stevena Johnsona táto fráza obsahuje limity a kreatívny potenciál možných zmien a inovácií. „Priľahlé možno vyjadruje druh nejasnej budúcnosti vznášajúci sa na okrajoch súčasného stavu vecí, mapa všetkých spôsobov, akými sa súčasnosť dá pretvoriť“. Kým na jednej strane v primordiálnej polievke v dávnej minulosti z molekúl metánu a kyslíka ich vzájomnou kombináciou mohla vzniknúť voda, nemohli z týchto základných molekúl vzniknúť komplexnejšie organizmy.

Steven Johnson tvrdí, že podobne ako v biológii, technologické inovácie majú graduálny charakter priľahlých možností, kedy rekombinácie nápadov otvárajú dvere k vzniku ďalších inovácií a tie k ďalším, atď. Zároveň však, „priľahlé možno“ vyjadruje konečné množstvo možností a nemožnosť prudkých skokov. Napríklad anglický vynálezca Charles Babbage sa v 19. storočí pokúšal zostrojiť prvý programovateľný počítač. Podobne ako dnešné počítače mal svoj software a hardware pozostávajúci zo sady inštrukcií, procesora, pamäte, vstupného a výstupného zariadenia. Komponenty, z ktorých však bol vytvorený, boli absolútne nevhodné a aj v prípade jeho dokončenia, by tento stroj bol príšerne pomalý a neuveriteľne náročný na údržbu. Nápad bol síce vizionársky, ale prostredie, v ktorom vznikol, nebolo ešte pripravené.

Viac inovátorov, než vedátorov

Tento evolučný pohľad na inovácie zdieľajú so Stevenom Johnsonom profesori z MIT Erik Brynjolfsson a Andrew McAfee. Pre nich je každá nová technológia stavebným prvkom pre vznik ďalšej technológie. Nielenže v súčasnosti dominantné digitálne technológie sa exponenciálne zlacňujú, umožňujú z historického hľadiska dosiaľ nevídané zdieľanie myšlienok a výmenu nápadov. Podľa nich tak vznik inovácií závisí od našej schopnosti spájať a rekombinovať existujúce technológie do ich nových podôb. A to sa dá najlepšie tak, že do testovania nápadov zahrnieme čoraz väčšie množstvo ľudí. Uvádzajú príklady crowdsourcingu a online projektov Innocentive, Kaggle, na ktorých stránkach firmy zadávajú svoje problémy. A sú to často ľudia len s čiastočnou kvalifikáciou, resp. odborníci z iných druhov odborov, ktorí prichádzajú s víťaznými riešeniami. Podobne startup Quirky združuje komunitu ľudí, ktorí vyhľadávajú nápady na nové produkty, triedia ich, vymýšľajú názvy, podieľajú sa na vývoji a podporujú ich predaj.

Zlepšujme prostredie

Žijeme v prostredí, v ktorom vládne presvedčenie, že inovácie prichádzajú akoby zhora. Sú to predsa výnimoční a múdri ľudia, ktorí nám môžu priniesť prosperitu. To minimum, čo by sme mali preto urobiť, je ponúknuť alternatívu k tomuto elitárskemu modelu.

Za inováciami nestoja múdre elity ani hĺbaví vedci, ale naše potreby. Podľa Matta Ridleyho dobrou správou je to, že každou novou službou, ktorá napĺňa našu čiastkovú potrebu, prichádzajú ďalšie a je to prakticky nekonečný proces. Viac inovácií, ktoré prinesú ešte rôznorodejšie a pestrejšie množstvo nových služieb, môžeme dosiahnuť tak, že zapojíme do procesov vyhľadávania, selektovania a kombinovania myšlienok čo najväčšie množstvo ľudí. A preto najvhodnejšie prostredie pre viac inovácii je také, v ktorom sa politici snažia eliminovať selektívne zvýhodňovanie, zlepšovať podnikateľské prostredie, znižovať protekcionizmus, izolacionizmus a zbytočne nezvyšovať daňové zaťaženie, aby tak uvoľnili tvorivosť a nápady jednotlivcov. Koniec koncov len takáto spoločnosť vygeneruje primerané množstvo peňazí, ktoré môže investovať do vedy.