Hrubé zákonníky práce a ochota dotovať pracovné miesta v Európe predlžujú čas medzi začiatkom krízy a zvyšovaním nezamestnanosti.

Pandémia náhle zmenila mnohé zabehané vzorce v spoločnosti. Nezdravíme sa podaním ruky, nechodíme do školy, ani do krčmy. Mnohé sa zmenilo aj v hospodárskej politike.

Začiatkom mája sa malo v ukrajinskom Kyjeve uskutočniť The Europe Liberty Forum organizované tamojšou Economic Freedoms Foundation a americkým Atlas Network. COVID19 však aj túto medzinárodnú konferenciu presunul do online priestoru.

Kvalitné vzdelanie je investícia mladého človeka do svojej budúcnosti – a jeho financovanie by mohlo mať aj prekvapujúce zdroje

Šrotovné, učebnicový prípad ekonomického nezmyslu, sa neustále vracia ako bumerang. Politikom sa hodí do každej doby. Použilo sa v kríze 2008-2009, ale minulá vláda s ním koketovala aj na vrchole ekonomického boomu v roku 2017. Boom skončil, máme tu krízu a samozrejme, nápad na šrotovné opäť nemôže chýbať. Neostáva teda iné, než si zopakovať, prečo je to nápad zlý.

Predstava, že odstránenie korupcie odkryje v rozpočte voľné miliardy, je naivná.

Ľudia boli nútení zvyknúť si na dočasnú zmenu otváracích hodín obchodov bez možnosti nakupovať počas nedele. No ako sa hovorí, nič nie je také trvalé ako dočasné vládne opatrenie. Túto skutočnosť svojím vyjadrením v prospech zachovania súčasnej situácie podporil aj premiér Igor Matovič, ktorý by chcel vidieť zatvorené obchody počas nedele aj po koronakríze. Na prvý pohľad nevinné opatrenie prináša mnoho negatívnych dôsledkov naprieč hospodárstvom.

Či sa nám to páči, alebo nie, jednou z hlavných funkcií základného školstva ja babysitting. Starostlivosť o detí počas dňa, keď sú rodičia v práci. Ak sú deti doma, časť rodičov nemôže ísť do práce. Na Slovensku máme viac ako 400 tisíc detí na základných školách. To znamená, že máme prinajmenšom desiatky tisíc domácnosti, kde jeden z rodičov nemôže ísť do práce a zvyšovať HDP. Inými slovami tvoriť hodnoty, z ktorých následne platíme učiteľov, lekárov a sestričky. Znova to nie je otázka zachraňovania nejakej abstraktnej „ekonomiky“, ale veľmi reálna otázka toho, koľko ľudí bude trieť biedu a či bude dosť daní na vyplatenie dôchodkov.

Energetická časť v programovom vyhlásení vlády je s jednou stranou stručná.

Vláda len včera predstavila plán otvárania hospodárstva. Nerobil som celoeurópsky prieskum, ale prekvapilo by ma, ak by sme neboli medzi poslednými. Pritom my v INESS sme už – nevydržiac pohľad na „pocitový“ manažment pandémie - na začiatku apríla zverejnili naše COVID19 Manifest pre Slovensko, kde sme vládu k takémuto plánu otvárania na základe kvantifikovateľných parametrov vyzývali. Toto stále aktuálne manifesto s podtitulom Ako by malo Slovensko v najbližších týždňoch postupovať nájdete na strane 3. Na tomto mieste s nádejou oznamujem, že náš kolega Juraj Karpiš sa stal členom nového ekonomického krízového štábu.