Zvolebnieva sa. Toto intenzívne obdobie súboja o voličskú priazeň je za poslednú dekádu vždy postrachom pre verejné financie. O podnikateľoch, ktorých mnohí politici vnímajú buď ako nepriateľov systému, v lepšom prípade ako dojnú kravu ani nehovoriac. V rebríčku kvality podnikateľského prostredia, ktorý zostavuje Svetová banka, nás už predbehol nielen Azerbajdžan, ale aj Rwanda. Nové sociálne balíčky, minimálne dôchodky, najrôznejšie poukazy, zvyšovanie minimálnej mzdy...

Ekonomická olympiáda je prvá celoslovenská súťaž v znalostiach z ekonómie a financií pre stredoškolákov, ktorá nadobudla medzinárodný charakter.

Súťažiaci, ktorí úspešne zvládnu testovanie školského a krajského kola postupujú do celoslovenského finále Ekonomickej olympiády. Najlepší piati sa dostanú do veľkého medzinárodného finále a porovnajú si sily s okolitými krajinami.

Vo finále čelia študenti písomnému testovaniu a ústnej skúške, v ktorých musia preukázať, že vedia uvažovať ako skutoční ekonómovia a ekonómky.

Prečítajte si, čo robilo najväčší problém finalistom a naopak s akou otázkou si poradili najlepšie. Dozviete sa aj, z ktorej školy sa zapojilo najviac študentov v kraji, alebo či sa zapojilo v kraji viac ekonómiek ako ekonómov.

Ekonomické reči #19, ktoré sa uskutočnili 30.októbra 2019 v bratislavskej Nervose, sa venovali skutočne horúcej téme - ekologickému prínosu zálohovania. Zálohovanie fliaš bude onedlho skutočnosťou aj na Slovensku. Kým mnoho ľudí tomuto nápadu tlieska, my sme sa venovali jeho ekonomickým dopadom.

Takáto otázka by bola namieste len v prípade, že vláda dokáže dodržiavať vlastné záväzky o vyrovnanom rozpočte a preukázateľne ju limity dlhovej brzdy obmedzujú.

Že dodatočné daňové príjmy neutráca na spotrebu, nepodložené zvyšovanie dávok, obedy zadarmo a podobne, ale snaží sa ich investovať do pripravených investičných projektov, na ktoré jej chýbajú zdroje.

My v takej krajine nežijeme, preto táto diskusia nie je odborná, ale politická. Tento návrh je podivný aj v kontexte, že daňovo odvodové príjmy za posledné 4 roky vzrástli o závratných 4,5 mld. eur.

Radovan Ďurana prednášal 4.10.2019 predstaviteľom pacientskych organizácií na témy súvisiacie s postavením zdravotníctva v ekonomike Slovenska.

Začína éra sceľovania pôdy na Slovensku. Alebo aj nie. Hoci sa vláda niekoľko mesiacov chválila revolučným materiálom, ktorý mal do tridsiatich rokov pomôcť vysporiadať všetky poľnohospodárske pozemky, akosi sa na to v rozpočte zabudlo. V predvolebnej horúčke sa však neštíti rozdávať inde. Monika Budzák napísala komentár pre SME, 29. 10. 2019.

Zlý vtip je v druhom čítaní. Návrh poslanca Fica naviazať minimálnu mzdu na 60% priemernej mzdy sa v Národnej rade posunul bližšie k schváleniu. Čo je prekvapujúce, hlasovali zaň aj opoziční poslanci. Návrh dostal 120 hlasov. A to v čase, keď vznikol pomerne zriedkavý konsenzus odborníkov rôznych inštitúcií a to aj z verejného sektora o tom, že už bolo dosť zvyšovania. Je čas vrátiť minimálnu mzdu nohami na zem.

Rozmohol sa nám tu taký nešvár. Politici nadobudli presvedčenie, že je ich úlohou a dokonca aj schopnosťou priamo zvyšovať mzdy ľudí v hospodárstve.

Toto je však ekonomicky nezmysel. Skutočný dôvod prečo majú slovenskí zamestnanci nižšie mzdy, ako ich západní kolegovia, je ich nižšia produktivita práce. A tú politici v parlamente nedokážu zvyšovať ani keby za všetky možné minimálne mzdy, príplatky, poukazy a dovolenky hlasovalo všetkých 150 poslancov dvakrát.

Boj medzi malými a veľkými farmármi je prítomný aj na Slovensku. Článok od Moniky Budzák vyšiel 28. 10. 2019 na portáli agrobiznis.sk.

Do popredia verejného záujmu na Slovensku sa v posledných rokoch dostala téma výšky miezd zamestnancov v slovenskej ekonomike.