INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Keď v Európe vypukla kríza, predpokladal jej ukončenie v horizonte piatich rokov. Vtedy ho mnohí považovali za katastrofistu. Dnes tvrdí, že spoločná európska mena už o dvadsať rokov nemusí existovať. Za globálnu svetovú krízu a ekonomickú stagnáciu Európy viní zlé peniaze. Za svetovými krízami vidí nesprávne používanie zázračného prsteňa. Všetko podstatné o kríze v eurozóne, ale aj o americkej, európskej či globálnej ekonomike porozprával v rozhovore pre ParlamentneListy.sk ekonóm Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Juraj Karpiš.

V predchádzajúcej časti sme si ukázali, že väčšina dôležitých a užitočných vynálezov nie je patentovaná a že patenty pokroku skôr bránia než ho podporujú. V tejto časti pristúpime k ďalšej kategórii týkajúcej sa tvorivej činnosti, tentokrát súvisiacej s umeleckou tvorivosťou – ku copyrightom.

Skôr, ako pristúpime k popisu diania v hudbe v posledných dekádach, podstúpime rýchly historický exkurz, na ktorom si vysvetlíme pozadie vzniku copyrightu a ukážeme si, že copyright pôvodne nevznikol na podporu tvorivosti, ale ako akt moci štátu.

V predchádzajúcej časti sme si predstavili výzvy, ktorým čelí súčasný koncept práv duševného vlastníctva. V tejto časti sa pozrieme aj na historické dôvody, kvôli ktorým tieto práva vznikli a aké mali (a majú) dopady na inovácie a tvorivosť.

Na to, aby sme dokázali plne porozumieť spoločenské a ekonomické dopady práv duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú aj umeleckej tvorivosti, si predstavíme najskôr patenty (teda práva k výsledkom vynálezeckej činnosti).

O problémoch súvisiacich s duševným vlastníctvom počúvame v posledných rokoch čoraz častejšie. Počuli ste o zákaze verejného čítania rozprávok deťom v belgických knižniciach z dôvodu ochrany autorských práv? Či o zákaze publikovania fotiek pražského Karlovho mostu alebo nočnej Eiffelovky na Facebooku kvôli autorskému právu vzťahujúcemu sa na osvetlenie starej kovovej dámy, ktoré bolo vyhlásené za umelecké dielo? Do absurdnej situácie sa nedávno dostala aj rodina speváčky Nely Pociskovej. Kúpili dom, a keď opravili zatekajúcu strechu, ozval sa rozčúlený architekt, ktorý má údajne autorské práva k vzhľadu budovy a žiadal odškodnenie za to, že Nelin otec si dovolil opraviť strechu bez jeho súhlasu. O masle na hlave SOZA, ktorá od obce Pohorelá a ďalších obcí žiadala poplatky za interpretáciu ľudových pesničiek na detských predstaveniach pre rodičov sa toho tiež popísalo neúrekom.

Zdaňovanie po smrti sa v ničom veľmi nelíši od tajného vykrádania hrobov vo Viktoriánskom štýle, len sa tak deje v oveľa väčšom meradle. Z morálneho hľadiska by dedičská daň mala byť zrušená.

Tak ako existuje morálny argument, existujú aj vážne ekonomické dôsledky  tejto dane – ide hlavne o to, že robí daňový systém neuveriteľne komplikovaný. Zrušenie dane tiež znamená pre tých, ktorí bojujú so smrťou istotu, že ich milovaní blízki budú mať dostatok prostriedkov pre dôstojný život – čiže ide o obavy, ktoré má väčšina rodičov.

Podnikatelia narazili na nový zdroj energie, na ktorom sme nevedomky sedeli desiatky rokov. Jeho ťažba je úplné ekologická a nezanecháva po sebe žiadne nové znečistenie. Jeho ložiská sa nachádzajú prakticky vo všetkých domácnostiach.  Ťažia  ho však hlavne tie stredne a nízkopríjmové, ktoré tak získali šancu privyrobiť si. Prístroje na jeho ťažbu má dnes skoro každý a zvládne to aj dieťa. Navyše dopyt po ňom neustále rastie. Čo je týmto novým, ekologickým, sociálnym, nízko nákladovým a všade dostupným zdrojom? Mŕtvy kapitál. Dnes už oživený.

Tradiční“ europolitici si aktuálne lížu rany po debakli, ktoré eurom ťahaná integrácia utŕžila v Grécku. No to im nebráni ponúknuť riešenie problémov, ktoré sami vyvolali. Je ním vytvorenie fiškálnej únie. V nečakanej súhre ju v ostatných dňoch vytiahli na svetlo takí odlišní ľudia, ako francúzsky prezident Hollande a nemecký minister financií Schäuble. Už to by nám malo byť varovaním.

Fiškálna únia by znamenala eurozónové dane, eurozónový rozpočet a eurozónové výdavky. Vďaka fiškálnej únii by bolo možné vykonávať peňažné transfery a prekonávať tak dočasné ekonomické prepady u členov, ktorí to potrebujú. Na fiškálnu úniu by sa ako cukrová vata na špajlu mohli nabaľovať ďalšie, ako napríklad sociálna únia (spoločné poistenie v nezamestnanosti, minimálna mzda a tak ďalej).

Ako jeden z prvých verejne obhajoval bankrot Grécka už v čase, keď na eurovale padla Radičovej vláda. Dnes tvrdí, že bez odpisu dlhu sa nedá Grécku pomôcť. Súčasný záchranný balík je podľa neho iba kupovanie času. Analytik Inessu Juraj Karpiš.

„Z velké části jde o dojednávání nejrůznějších ústupků velkým firmám například v oblasti zemědělské výroby, za které je jim nabízena nějaká protihodnota,“ říká k jednáním o transatlantické obchodní dohodě rektor vysoké školy CEVRO Institut Josef Šíma. Jaký je podle něj recept na rozvoj volného obchodu?

Čitateľov tohto blogu pravdepodobne nebude potrebné presviedčať, že nerovnosťou medzi ľuďmi sa netreba trápiť. Viac nás zaujíma znižovanie absolútnej chudoby. Ak sa staneš bohatší o 100 dolárov a ja o 50 dolárov, tak sme si podľa môjho názoru polepšili. Ale nakoľko sme sa stali viac nerovnými, pre niekoho by to nebolo to správne.

V konečnom dôsledku však môže byť nerovnosť relevantná. Bez ohľadu na to, či nás to zaujíma alebo nie, ľuďom na tom záleží a bolo by nelogické to považovať ako zlú či nepodstatnú túžbu, rovnako ako za zlú nepovažujeme napríklad túžbu  vlastniť drahé hi-tech hodinky.