INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Na diaľničné prepojenie Bratislavy a Košíc ešte stále čakáme, hoci jej skoré dokončenie bolo priorita každej vlády Roberta Fica. Najnovšie sa dátum dokončenia všetkých úsekov D1 odhaduje na rok 2020. Len v rokoch 2013 až 2015 dosiahli investície do výstavby diaľnic a rýchlostných ciest viac ako 1,7 mld. eur, pričom investičné požiadavky Ministerstva dopravy na cestné projekty diaľnic a rýchlostných ciest v budúcich rokoch predstavujú ďalších 7,4 mld. eur. V roku 2016 prebieha v rámci projektu Hodnota za peniaze revízia aj týchto výdavkov, a preto je dôležité sa dôkladne pozrieť na všetky náklady a prínosy, ktoré takáto infraštruktúra prináša.

Aj v súčasnosti väčšina ľudí verí, že inovácie sú produktom múdrych a výnimočných ľudí. Podľa nich viac inovácií tak dosiahneme zvýšením počtu vzdelaných a inteligentných ľudí v populácii. Harvardský antropológ Joseph Henrich a evolučný psychológ Michael Muthukrishna však odmietajú tento veľmi populárny názor. Podľa nich kľúč k vzniku inovácií leží v prepojenosti našich individuálnych mozgov. Tajomstvo moderného sveta, ktorý plodí také množstvo inovácií, je v masívnom zdieľaní nápadov a myšlienok. Tie sa tak môžu stretávať, miesiť, rekombinovať do nových podôb a vynárať v našich mysliach. Rast inovácií úzko súvisí s veľkosťou sociálnych sietí, prenosovej presnosti a kultúrnej variability.

Diskusie točiace sa okolo zdieľanej ekonomiky sú stále plné mýtov a mylných predstáv. V tomto článku si rozoberieme tie, ktoré sa objavujú v diskusiách najčastejšie a zároveň sú v najväčšej miere skreslené.

Jeff Bezos poskytol nedávno interview pre taliansky denník La Repubblica. Na otázku editora Massimo Russoa, ktorý sa spýtal „Aký je recept na inovácie?“, dal fenomenálnu odpoveď:

Povedal (údajne) môj brat potom, ako som opustil na kurze paraglajdingu lietadlo. Podobne prekvapilo britské referendum. Dalo sa to čakať, no napriek tomu som to nečakal. Vraj na integračnom bicykli sa nedá ani len spomaliť. Treba stále rýchlejšie šliapať vpred. A Briti z neho zoskočili.

Vláda sa správa ako zlý hospodár. Nesnaží sa šetriť a deficit znižuje pomocou zvyšovania daní.

Životné minimum sa nezvyšovalo od roku 2013. Dávky v hmotnej núdzi, prídavky na deti, či rodičovský príspevok sa nezvyšovali dva roky. Klesá počet detí, a tým aj poberateľov dávok. Počet ľudí na najnižšej úrovni sociálnej siete klesol o tretinu, čo tiež znižuje výdavky na sociálne dávky. Dôchodky sa vlani valorizovali mesačne o cenu jedného štvrťkilového masla.

Nikto neverí viac v univerzálnosť a trvalosť základných ekonomických pravidiel ako ja.

Ak povedzme Smithove náklady na kosenie jeho vlastného trávnika rastú, pán Smith zníži frekvenciu kosenia trávnika. Ak osobné benefity, ktoré Jones očakáva od získania univerzitného titulu klesnú, Jones sa pravdepodobne bude menej snažiť získať titul.

Bohatí vedia obchádzať dane lepšie ako stredná trieda. Po úniku Panama Papers to už bude hádam zrejmé aj tým menej informovaným. S každým ďalším menom, vypadnutým z obrovského panamského mešca zlých správ, sa zvyšuje atraktivita ázijských riešení anonymizácie majetku a príjmov. Migrácia do rajov na východe nezačala Panamou. Trvá už minimálne dekádu, keď kríza potvrdila, že európske bankové a obchodné tajomstvá už nie sú to, čo bývali, a Amerika vie vykrútiť ruku aj Švajčiarsku. Vo verejnej diskusii, ktoré posledné verejné odhalenie vyvolalo, mi ale chýba trochu viac zamyslenia do hĺbky.

Ani vo vzdelávaní. Nedostatok zdrojov sa ale pravidelne umiestňuje na prvom mieste v prehľadoch problémov školstva. V skutočnosti je však pomerne ťažké povedať, aké je to správne množstvo zdrojov v tomto odvetví. Vnútorne nutkanie požadovať viacej zdrojov do niečoho, čo znie „dobre“ ako vzdelávanie, môže skresľovať debatu. Navyše ak o nej diskutujú ľudia, čo sú vo vzdelávaní zainteresovaní.

Títo ľudia však môžu mať pravdu. Pocit nedostatku zdrojov môže existovať a pritom zároveň bude v sektore zdrojov dostatok. Príčinou toho paradoxu môže byť plytvanie a neefektivita. Teda niečo, s čím má verejný sektor dlhodobé problémy nielen u nás. Už bolo poukázané na problém absolventov vysokých škôl, ktorí sú 5 rokov systematicky trénovaní v niečom, čo zriedka zužitkujú a neposlúži im to už ani ako signál pre potenciálnych zamestnávateľov.

Deľba práce je hnacím motorom prosperity

Mnohí ekonómovia vám povedia, že najdôležitejším princípom v ekonómii je komparatívna výhoda – predstava, ako je drahé pestovať pomaranče na Aljaške alebo zaplavovať ryžové polia v Saudskej Arábii, takže Aljaška aj Saudská Arábia by si pomaranče a ryžu mali dovážať, a teda prispôsobiť miestnu produkciu ich lokálnym podmienkam. Túto myšlienku nám sprostredkoval klasický ekonóm David Ricardo, ktorý v roku 1821 skvele spozoroval, že obe krajiny – Anglicko a Portugalsko – by boli bohatšie, ak by Portugalsko svoje víno vyvážalo a textil dovážalo z Anglicka a naopak.

Ricardov princíp dokonca demonštroval výhody obchodovania dokonca aj s tými, ktorí sú menej produktívni vo všetkom. Napríklad, moja žena je právnik. Tiež je aj rýchly a presný pisár, no napriek tomu si najme sekretárku, ktorá je v písaní značne pomalšia. Sekretárky dostávajú menej zaplatené ako právnici, takže sa moja žena špecializuje na právo a sekretárka na písanie na stroji. Moja žena zarobí viac pre jej firmu a sekretárka má prácu. Obe sú na tom lepšie. Funguje je to aj napriek tomu, že moja žena je lepšia v oboch činnostiach: komparatívna výhoda znamená, že obchod pomôže každému.