INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Podľa mnohých ekonómov existujú statky, ktoré sa nedajú zabezpečiť inak ako štátnym donútením, ani financovať inak ako zdaňovaním. No koncept crowdfundingu ukazuje nápadité nové spôsoby, ako by to mohlo fungovať aj bez všadeprítomnej a všemocnej vlády.

Ekonómovia sa zhodnú na tom, že trhový mechanizmus umožňuje v zásade efektívne využívanie vzácnych zdrojov. Takpovediac, že „neviditeľná ruka“ trhu vedie jednotlivcov sledujúcich svoj vlastný záujem pomocou cenového mechanizmu k zvyšovaniu blahobytu celej spoločnosti. Existujú však zvláštne prípady, keď sa väčšina ekonómov takisto zhodne na tom, že trh zlyháva. Medzi tieto prípady patria aj verejné statky.

Väčšina z tých, ktorí tento rok dosiahnu dôchodkový vek, sa narodila do sveta, v ktorom bola tečúca voda luxusom a teplá voda v kohútiku raritou. V tom roku zomrel Stalin, mäso na tanieri bolo sviatkom, a na vysokej škole študovalo len pár percent obyvateľov. Za 62 rokov sa však svet okolo nás zásadne zmenil a to nielen zmenou režimu. Ako to súvisí s dôchodkovým systémom?

Vlády nešetria, zvyšujú dane a zaťažujú naše peňaženky. Slovensko starne a peniaze sporiteľov sú pre politikov neodolateľným pokušením, čo s tým? Tlačenie peňazí Európe nepomôže, ale o desať rokov sa budeme mať lepšie. Zachráni nás kapitalizmus alebo nás pred ním musia ratovať vlády? Všetko sa dozviete v rozhovore Topiek so známym ekonómom Jurajom Karpišom.

Rozumná vláda má množstvo možností, ako zlepšiť a zatraktívniť sporenie v druhom pilieri.

Jeden z rozdielov medzi I. a II. pilierom spočíva v tom, že druhý pilier sa z pohľadu sporiteľa môže v budúcnosti zlepšovať. Prvý pilier sa môže len zhoršovať. Aj tento aspekt by mali brať sporitelia pri súčasnom otvorení II. piliera do úvahy.

Vzhľadom na demografický vývoj si v súčasnosti len ťažko môžeme predstaviť štedrejší prvý pilier, ako máme dnes. Skôr naopak. Budúci dôchodcovia sa na dnešné dôchodky z prvého piliera budú pozerať ako na luxusné, pretože ich penzie budú s vysokou pravdepodobnosťou nižšie

Ochranca európskej divočiny Erik Baláž a liberálny ekonóm Juraj Karpiš strávili štyri dni prechodom Tichou, Kôprovou a ďalšími tatranskými dolinami. Mapovanie vlka, filmovanie medveďa, skúmanie života rysa, ochrana pralesov. Ekonomické analýzy, hospodárska politika, verejné financie, voľný trh. Ide o dva nezlučiteľné svety? Aj na túto tému diskutovali v teréne či večer pri ohni s vysokoškolákmi rôznych odborov v rámci projektu Sokratov inštitút (Erik ako jeden z jeho lektorov, Juraj ako člen Rady Sokratovho inštitútu).

Druhý pilier nie je geniálne riešenie. Neprajú mu samozrejme ľavičiari a poctivým liberálom vadí, že zabral pole súkromnej iniciatíve. Namiesto toho, aby človek mal možnosť podpísať aspoň čiastočný reverz z dôchodkového systému, môže si dnes prispievať síce na svoj účet, ale povinne. A toľko, koľko práve vyhovuje ministrovi financií. S tým, že svoje úspory väčšina sporiteľov nikdy neuvidí, lebo starostlivý štát sa postaral o to, aby ich vyberali len v malých dávkach a pekne postupne. Len poisťovňa sa už nevolá Sociálna, ale životná.
 

Pozerali ste sa niekedy na susedov majetok  a povedali ste si, že aj tak všetko zdedil či dostal zadarmo a pritom nemusel pohnúť ani prstom? Vôbec si to nezaslúžil! Spravodlivosť je tiež častým politickým argumentom vo väčšine štátov EÚ pri obhajovaní daní z dedičstva či darovania. Štát namiesto toho, aby podporil súkromný sektor a umožnil zvýšiť jeho mieru úspor, hľadá ďalšie spôsoby zdaňovania, opierajúce sa o zdanlivú nespravodlivosť prerozdeľovania majetku. Dedičstvo sa nezdaňuje len v deviatich štátoch EÚ. Nasledujúci článok sa venuje problematike daní z dedičstva a darovania, a ich „morálnej“ podstate na príklade z Nemecka.

Predstavte si, že ste šikovný automechanik a chcete si otvoriť nový autoservis. Chceli by ste poskytovať základné služby za prístupné ceny pre nízkopríjmových občanov. Za prácu by ste účtovali úplne minimum a kupovali by ste použité (ale obstojné) náhradné diely. Tieto služby by boli skvelé pre ľudí, ktorí chcú jednoducho udržať svoje autá v použiteľnom stave ešte zopár ďalších rokov – žiadny prepych, len základná funkcionalita.

Hádali ste sa niekedy o verejnej politike s ľuďmi, ktorých Štát je zo sveta fantázie?

Naším problémom je, že musíme bojovať s jednorožcami.

Jednorožce sú, samozrejme, rozprávkové tvory podobné koňom, s veľkým špirálovitým rohom uprostred čela. Jedia dúhy, ale bez jedla vydržia aj roky, ak je to potrebné. Dokážu uniesť enormne veľký náklad bez toho, aby sa unavili. A keď ich nadúva, ich vetry voňajú ako pravé čerstvé jahody, čo spríjemňuje jazdu v povoze za nimi

Z týchto dôvodov sú jednorožce v podstate ideálom ťažných zvierat. Sú kľúčom k zlepšeniu ľudskej spoločnosti a k zdieľaniu prosperity.
 

Právo na výber jedla je posvätné.

Jedlo malo vždy mierne politický podtón. História nám ukázala armády ničiace úrodu a demografické zmeny ako odpoveď na hladomory. No politická korektnosť nám dnes prostredníctvom bohatých národov diktuje, čo a koľko môžeme jesť. Prečo? Pre naše vlastné dobro.